Humenčan Marián ŠIMKULIČ (1950), autor pravidelne publikujúci v SNN, dôverne pozná kraj, v ktorom sa narodil a natrvalo usadil. Ako novinár sa stretával s ľuďmi mnohorakých aktivít a záujmov, zaznamenávanie aktuálnych udalostí a pátranie po nedávnej i vzdialenejšej histórii charakterizujú aj jeho súčasnú tvorbu s príklonom od publicistiky k literatúre faktu. Potvrdil to vo svojich knižných publikáciách Zvečnené v slzách a pote tváre, venovanú humenskému rodákovi spisovateľovi Ladislavovi Grosmanovi, a Zemplínske svedectvá minulosti pod nánosmi času. Žánrovo iná je  Šimkuličova knižka Nečakaná návšteva. Sú v nej krátke prózy, ktoré formuje  osobným poznaním spoločenského života Humenčanov a Zemplínčanov počas svojich aktívnych novinárskych a občianskych desaťročí. Ústrednou postavou komorných príbehov  je dôchodca Jusko. Po odchode na „zaslúžilý odpočinok“ žije v ustálenom vzťahu s manželkou Máriou. Súzvuk tejto dvojice v ich bezprostrednom okolí vyvoláva v čitateľovi pocit pokoja, tichého zamyslenia o prirodzených ľudských hodnotách. Podobne to vnímame i pri Juskových vzťahoch s dávnymi priateľmi a so známymi. Nie je ich veľa, ba niektorí spomedzi nich zákonite odchádzajú do večnosti alebo do osobného zabudnutia napríklad za to, že sa počas jeho aktívneho zamestnania k nemu zištne hlásili. Marián Šimkulič sa opiera o osvedčenú zásobu poznania a vnímania. „Hoci Juskove dni plynú ako pokojná rieka, stále v nich nachádza okamihy, vďaka ktorým je jeho život zaujímavý. S väčšinou smrteľníkov si uvedomuje, že veľké a dramatické udalosti sa dostávajú na plátna kín vo filmoch, nám ostatným ostáva prežiť život v každodenných, no určite nie všedných premenách času, niekedy trochu okorenených literárnou fikciou,“ píše na úvod svojich príbehov a my k nim dodávame, že iba potvrdzuje, že v tej pokojnej rieke všednosti zručný a vnímavý autor nemusí čitateľa utopiť…

Dušan MIKOLAJ