Sochár Tibor Bártfay je čestným občanom rodnej Nitry, kde sa narodil 12. mája 1922. Výtvarný talent zdedil po otcovi Júliusovi. Novodobá kritika ho radí vedľa Jána Kulicha a Rudolfa Pribiša k najvýraznejším umelcom sochárom tvoriacim v duchu tzv. socialistického realizmu. Nech tomu dáme akýkoľvek prívlastok, nemôžeme obísť fakt, že ich diela majú vysokú hodnotu a i dnes si zaslúžia obdiv a primeranú úctu.
Z monumentálnych diel Tibora Bártfaya spomeňme aspoň Fontánu mieru na Hodžovom námestí v Bratislave a Pomník obetiam Mauthausenu, ktorý od roka 1965 pripomína na cintoríne v Slávičom údolí desiatky slovenských antifašistov, ktorých životy sa skončili v tomto vyhladzovacom koncentračnom tábore alebo na ceste k nemu, keď sa stal transport väzňov v Melku terčom náletu spojeneckých vojsk.
S tvorbou Tibora Bártfaya sa spája najmä historka o vzniku sochy Maríny. Toto Sládkovičovo dielo uviedlo v roku 1948 Slovenské národné divadlo. Hlavnú úlohu zverili vychádzajúcej hereckej hviezde, vtedy len 21-ročnej Márii Kráľovičovej. Zvládla ju perfektne a zaujala, ba očarila aj Tibora Bártfaya. Dokonca do tej miery, že sa herečku usiloval prehovoriť, aby mu stála ako model pri tvorbe sochy Maríny. Neuspel. Napriek tomu sa Marína dočkala aj sochárskeho stvárnenia. Je známych päť jej sôch. Jedna z nich zdobí kúpeľný park v Sliači, ďalšia Šafárikovo námestie v Bratislave. Táto bratislavská plastika prišla za neznámych okolností o ružu v pravej ruke. Vrátili jej ju v roku 2019.
Za celoživotné dielo si sochár Tibor Bártfay prevzal v roku 2001 Krištáľové krídlo. Zomrel v Bratislave 3. októbra 2015.
Text a foto: Jozef SLIACKY
