Slovenská Mata Hari pochádzala z Jakuban na Spiši
Text a foto: Pavol IČO
Nie každý bezvýhradne súhlasil s ľudáckym režimom na Slovensku a vládou prezidenta Jozefa Tisa, kolaborujúcou s nacistickým Nemeckom. Stále však išlo skôr o hrdinstvo jednotlivcov a odvahu malých partizánskych skupín než o masové prejavy nesúhlasu s vládnou politikou. Od roka 1942 sa začali formovať prvé partizánske skupiny, ktoré tvorili najmä z príslušníci Červenej armády, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračných táborov. No masovejšie rozmery nadobudol protifašistický odboj na Slovensku až počas Slovenského národného povstania z roka 1944, ktoré dokázalo pod heslom boja proti nemeckej okupácii mobilizovať celé zástupy Slovákov.
Aj napriek výčinom niektorých partizánov, ktorí sa vybúrili najmä na civiloch nemeckej národnosti, je toto masové ozbrojené vystúpenie udalosťou, na ktorú môžeme byť právom hrdí. Bez SNP by Slovákov vnímal svet ako spojencov Adolfa Hitlera a v neposlednom rade tiež ako zápecníkov neschopných postaviť sa za práva prenasledovaných krajanov.
Historik Ivan A. Petranský v knihe Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť (Bratislava, vydavateľstvo PERFEKT, 2015) odhaduje, že v SNP bojovalo približne päťdesiattisíc príslušníkov povstaleckej 1. československej armády a zhruba dvanásťtisíc partizánov. Z nich asi tri štvrtiny boli Slováci a zvyšok tvorili príslušníci iných národov – najmä Rusi, Česi a Francúzi. Povstalcom pritom pomáhal veľký počet civilných obyvateľov. Spoločným úsilím sa tak podarilo spomaliť postup fašistických votrelcov a prispieť k definitívnemu víťazstvu nad nacistickým Nemeckom.
K porážke fašizmu prispela aj „slovenská Mata Hari“ Mária Gulovičová, ktorá sa k protifašistickým bojovníkom pridala ešte pred vypuknutím SNP.
■ ODZBROJOVALA ŠARMOM
Narodila sa 19. októbra 1921 vo východoslovenskej obci Jakubany neďaleko Starej Ľubovne. Jej otec bol gréckokatolícky kňaz, matka sa venovala pedagogickej činnosti.
Študovala na Gréckokatolíckom lýceu v Prešove, od roka 1940 pracovala ako učiteľka v Jarabine (okres Stará Ľubovňa) a neskôr v mestečku Hriňová (okres Detva). V apríli 1944 ukryla v budove základnej školy v Hriňovej sestru svojho židovského priateľa Júliusa Goldbergera a jej malého syna, čo ju takmer stálo život. Gulovičovú totiž ktosi udal a pred popravou ju zachránila doslova iba náhoda ‒ dôstojník Milan Polák, ktorý ju vypočúval, bol členom odbojového hnutia.
Ten našiel Goldbergerovej sestre a jej synovi lepší úkryt, na oplátku však žiadal od Gulovičovej, aby sa stala kuriérkou antifašistov.
■ VYSIELAČKA V KUFRI
Prvú dôležitú úlohu splnila, keď flirtovaním s nemeckým veliteľom počas jazdy vo vlaku odlákala pozornosť fašistu od ťažkého kufra, v ktorom pašovala krátkovlnnú vysielačku.
Potom začala pomáhať protifašistickým bojovníkom ako prekladateľka, keďže popri materinskom jazyku ovládala ruštinu, maďarčinu, nemčinu a angličtinu.
V prekladateľskej činnosti najprv spolupracovala so sovietskou vojenskou rozviedkou, neskôr prekladala pre americkú vojenskú spravodajskú službu Office of Strategic Services (Úrad strategických služieb (OSS) a pracovala aj pre britskú tajnú spravodajskú službu Secret Intelligence Service (SIS).
Po potlačení SNP dostala za úlohu sprevádzať Britov a Američanov, ktorí prišli na Slovensko ešte pred vypuknutím povstania, aby sledovali vývoj odboja. Zahraničná skupina pozostávala z viac ako tucta vojakov, niekoľkých agentov OSS a amerického novinára Joa Mortona.
Vďaka jej pôvabu a dôvtipu sa skupine spočiatku darilo prechádzať cez územie obsadené nepriateľmi bez väčších problémov. Príťažlivou tvárou, bezchybnou štíhlou postavou a dokonalou nemčinou skrátka vedela poblázniť hlavu radovým vojakom i dôstojníkom nepriateľa, čím zachránila život sebe a svojim chránencom.
Ďalšou prekážkou, ktorej musela čeliť Mária a jej druhovia, bolo chladné počasie v Nízkych Tatrách. Pri prechode horami dokonca narazili na zamrznutých partizánov, ale ani nepriaznivé počasie im nebránilo v postupe. Keď sa však spolu s dvoma Britmi a dvoma Američanmi vydala hľadať potravu, ostatných členov skupiny vrátane reportéra Mortona zajali príslušníci špeciálnej protipartizánskej jednotky Abwehrgruppe 218 (známejšej pod krycím názvom Edelweiss –Plesnivec), pričom všetci zajatci zahynuli koncom januára 1945 v koncentračnom tábore Mauthausen pri rakúskom Linzi. K frontovej línii v blízkosti sovietskych spojencov sa preto napokon dostala iba Mária a štyria spomenutí cudzinci.
■ REALITNÁ MAKLÉRKA
V marci 1945 odišla do Bukurešti, odkiaľ ju poslali do centrály OSS v Taliansku. Neskôr zakotvila v Prahe, kde pracovala ako tlmočníčka pre OSS. Z Prahy emigrovala do USA. Tu študovala na vysokej škole Vassar College v meste Poughkeepsie v štáte New York. Po získaní amerického občianstva v roku 1952 pracovala ako realitná maklérka v Kalifornii. Emigráciou sa de facto vyhla perzekúciám, ktoré by ju doma s najväčšou pravdepodobnosťou postihli, keďže vtedajšia vládna moc posielala českých a slovenských vojakov bojujúcich v zahraničných jednotkách do väzenia alebo im ukladala tresty v podobe ťažkých a nebezpečných nútených prác. Komunistické represálie zasiahli Máriinu rodinu v roku 1950, keď jej otec kňaz odmietol konvertovať na pravoslávnu vieru, začo ho odsúdili na dva roky nútených prác, a jeho manželka a štyri dcéry sa museli vysťahovať z fary.
■ VYSOKÉ VYZNAMENANIE
V USA sa Mária Gulovičová dva razy vydala, s prvým manželom mala syna a dcéru. Zo Spojených štátov amerických sa na Slovensko vrátila už iba dvakrát, a to v roku 1970, keď navštívila príbuzných v rodných Jakubanoch, a v roku 1994, keď prišla na oslavy päťdesiateho výročia SNP. Posledné chvíle života strávila vo svojom dome v slnečnej Kalifornii, kde 25. septembra 2009 ako osemdesiatsedemročná podľahla rakovine hrubého čreva.
Za službu agentky OSS a SIS na území okupovanom nacistami ju v roku 1946 ocenili vysokým štátnym vyznamenaním Bronzová hviezda. Toto ocenenie udeľujú od roka 1944 ozbrojené sily USA mimoriadne odvážnym vojakom a civilistom, ktorí slúžili po boku príslušníkov americkej armády. Dostal ho napríklad bývalý generál americkej armády George S. Patton, herec Henry Fonda, ktorý počas druhej svetovej vojny tri roky slúžil v americkom námorníctve, ako i vojnový korešpondent a priamy účastník bojov na západnom fronte spisovateľ Ernest Hemingway. Okrem toho prejavila záujem o jej osobu zahraničná tlač a americká televízia.
■ ODVÁŽNA UČITEĽKA
V Krajine za veľkou mlákou o nej navyše vyšli dve knihy – v roku 2002 to bola publikácia World War II: OSS Tragedy in Slovakia (Ocenside, California: vydavateľstvo Liefrinck Publishers; v roku 2004 vyšiel slovenský preklad vo vydavateľstve Magnet Press pod názvom Druhá svetová vojna: Tragédia OSS na Slovensku), ktorú napísal americký spisovateľ Jim Downs, a v roku 2008 kniha zatiaľ dostupná iba v angličtine Maria Gulovich: OSS Heroine of World War II: The Schoolteacher Who Saved American Lives in Slovakia (Jefferson, North Carolina, vydavateľstvo McFarland, v slovenskom preklade znie titul diela: Mária Gulovičová: Hrdina OSS z druhej svetovej vojny: Učiteľka, ktorá zachránila americké životy), z dielne americkej autorky Sonye N. Jasonovej.
Lenže v rodnej vlasti sa o Slovenke v zahraničných službách nesmelo hovoriť až do pádu socializmu, a tak sa dočkala iba pomerne skromného uznania v podobe niekoľkých porevolučných článkov a krátkeho filmu Mária (réžia Jonáš Karásek a Marika Beňadik Majorová, 2014) z produkcie Slovenskej televízie. Pomerne nedávno priblížil širšej verejnosti životné osudy Márie Gulovičovej aj gréckokatolícky kňaz a cirkevný historik Peter Borza v samostatnej kapitole zaradenej do knihy (Ne)obyčajné príbehy žien (Ružomberok,vydavateľstvo Society for Human studies, 2019).
