Text a foto: Viliam KOMORA, tajomník MS
Posilňovanie vzťahov medzi blízkymi stredoeurópskymi slovanskými národmi patrí k dlhodobým prioritám Matice slovenskej. Práve tento cieľ stál aj za pracovnou cestou delegácie slovenských matičiarov do moravskej metropoly Brna, kde sa na pôde Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity uskutočnilo stretnutie s moravskými matičiarmi.
Hostiteľom bol doc. PhDr. Václav Štěpánek, PhD., popredný český slavista, funkcionár, člen výboru Matice moravskej a pedagóg Ústavu slavistiky FF MU. Delegáciu Matice slovenskej viedol predseda MS JUDr. Marián Gešper, PhD., MSc., ktorého sprevádzali podpredseda MS PhDr. Peter Schvantner a autor tohto článku. Ústrednou témou stretnutia bola perspektíva vedeckej, publikačnej a kultúrnej spolupráce medzi oboma inštitúciami, najmä čo sa týka vedeckých projektov, výmeny historických materiálov, archívov a bibliografií, resp. prepojení odborníkov z oboch krajín.
Predseda MS Marián Gešper na stretnutí zdôraznil, že Matica moravská je geograficky aj kultúrne najbližšou maticou. Obe inštitúcie spája nielen spoločný historický základ v podobe univerzálnej matičnej idey, ale aj podobná vedecká činnosť – zatiaľ čo Matica moravská vydáva svoj Časopis Matice moravské, Matica slovenská Historický zborník MS či literárny časopis Slovenské pohľady. Spolupráca je o to prirodzenejšia, že Slovensko a Morava sú najbližší susedia, čo pramení z minulých dejín.
Matica moravská patrí k najstarším slovanským kultúrno-vedeckým spolkom. Bola založená v roku 1849 a od roka 1869 pravidelne vydáva svoje významné vedecké periodikum Časopis Matice moravské, ktorý sa dodnes radí medzi najprestížnejšie historické časopisy v strednej Európe. Počas 20. storočia prežila Matica moravská dramatické obdobia: v päťdesiatych rokoch jej bol štátom odňatý majetok a spolok bol takmer paralyzovaný. Napriek tomu pretrval – v roku 1967 bol začlenený do Československej historickej spoločnosti, kde zotrval až do jej zrušenia v roku 1990. Dnes pôsobí ako nezávislý vedecký a vydavateľský spolok.
