Rozvoj idey slovanskej kultúrnej a vedeckej výmeny
Delegácia Matice slovenskej v zložení M. Gešper, P. Schvantner, K. Koňariková a L. Perný navštívila 3. – 5. decembra tohto roka hlavné mesto Slovinska Ľubľanu a významné slovinské inštitúcie s cieľom vymeniť si kultúrne, vedecké a odborné poznatky. Zároveň sa v chorvátskom meste Rijeka zúčastnila na oslavách tridsiateho výročia tamojšej organizácie Matice slovenskej.
Na Ľubľanskej univerzite prednášali pre študentov slovakistiky s bilingválnou prezentáciou o slovinsko-slovenských dejinách predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper a vedecký pracovník Dr. Lukáš Perný. Referovala aj nová riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Dr. Katarína Koňariková. Prednášajúcich uviedol assoc. prof. Dr. Jozef Pallay, ktorý pôsobí na Katedre slavistiky Ľubľanskej univerzity.
■ SPOLOČNÉ ZNAKY
Vo vystúpeniach zazneli zásadné fakty o spoločných znakoch v rámci dejín národného obrodenia. Slovinci nezávisle od Slovákov vytvorili v rovnakom čase svoje vlajky, hymny, kultúrno-politické programy, majú zrkadlovo-podobné osobnosti a súčasne rovnaký čas vzniku Matice (inšpiráciou na založenie boli rovnako cyrilo-metodské súvislosti tisíceho výročia), ktorá rovnako iniciovala aj vznik ďalších vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, ako je práve Ľubľanská univerzita či Slovinská akadémia vied a umení. Korene podobností možno nájsť už v samotnom pomenovaní „sloveni“ či v spoločnej staroslovanskej mytológii (posvätný vrch Triglav, slovanské božstvo Trihlav ako ekvivalent vrchu Kriváň). Napokon je to protoštátny útvar Samova ríša, ktorého súčasťou boli s vysokou pravdepodobnosťou Slováci i Slovinci.
■ VPLYV OSOBNOSTÍ
Jedným z nosných motívov prednášky bol aj vplyv Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika na osobnosti slovinského národného obrodenia, ako boli lingvista, filológ a politik Franc Miklošič (1813 – 1891), ktorého za jeho dielo priamo vyzdvihli Šafárik i Palacký. Slovinský spisovateľ, historik a kňaz, jeden z najvýznamnejších členov Matice slovinskej, Davorin Trstenjak (1817 – 1890) priamo ovplyvnený filozoficko-dejinnými teóriami Kollára a Šafárika. Zakladateľa slovinskej dramatiky Antona Tomaža Linharta (1756 – 1795 možno zrkadliť so slovenským dramatikom Jánom Chalupkom (1791 – 1871) či Janeza Svetokriškeho (1772 – 1849), ktorý sa ako predstaviteľ slovinskej literatúry tiež venoval národnému obrodeniu a kultúrnej obrode jazyka v národnom hnutí. V centre Ľubľany stojí monumentálna socha romantického básnika France Prešerena (1800 – 1849), ktorý je autorom hymny Zdravljica. Je symbolom slovinskej národnej hrdosti a istým spôsobom ekvivalent Ľudovíta Štúra či Janka Kráľa. Prešeren vytvoril Zdravljicu v rovnakom čase ako Janko Matúška hymnu Nad Tatrou sa blýska, teda presne v roku 1844. Ďalšou paralelou je vznik „slovenských“ vlajok a erbov, pretože obidve sa vo svojom jazyku nazývajú slovenské a obe obsahujú trikolóru a podobné trojvršia (Tatra, Matra, Fatra vs. Triglav). Vlajku prvýkrát zdvihol v Ľubľane na hradnom vrchu Lavro Toman (1927 – 1870), ktorý má svoje zrkadlové osobnosti v Štúrovi, Hurbanovi a Hodžovi. Tí rovnako v revolučnom roku 1848 vytvorili prototyp slovenskej vlajky počas revolučných zmien a založenia Slovenskej národnej rady v rokoch 1848 a 1849. Zaujímavosťou je tiež, že pri kodifikácii spisovného jazyka Slovinci rovnako ako Slováci vychádzajú zo stredoslovenského variantu. Slovinské je prvenstvo v kodifikácii jazyka, keďže Primož Trubar už v roku 1550 napísal prvý slovinský katechizmus, v roku 1564 preložil do slovinčiny Nový zákon, neskôr preložil Bibliu do slovinčiny Marko Pohlin (1768) a prvú slovinskú gramatiku vytvoril Jernej Kopitar v roku 1808, pričom Bernolákova kodifikácia vznikla až v roku 1787, Štúrova v roku 1843 a Hodžovsko-hattalovská reforma až v roku 1851.
■ SÚBEŽNÉ AKTIVITY
Takmer v rovnakom čase vznikajú Žiadosti slovenského národa, ako aj program Zjednotené Slovinsko. Obe aktivity sú však rovnako dočasne neúspešné, no podnietili ďalšie iniciatívy, ktoré sa prejavili napríklad u nás v Memorande národa slovenského, kde Štefan Marko Daxner požadoval autonómiu, teda zriadenie slovenského dištriktu pod názvom Slovenské Okolie. Kým Štúr založil Slovenské národné noviny v roku 1845, v Slovinsku vznikajú Ljubljanske Novice už v roku 1797. V Ľubľane je mimoriadne uznávaný aj Ivan Hribar, slovinský politik, neoslavista, diplomat, akýsi ekvivalent Milana Hodžu, ktorý spolu s Ivanom Tavčarom bol vedúcou osobnosťou pokrokovej strany a poslancom rakúskeho národného zhromaždenia, založil tiež banku a obnovil Ľubľanu po zemetrasení. No a napokon je tu aj osobnosť Jerneja Kopitara (1780 – 1844), ktorý výrazne prispel k modernizácii jazyka, čo je v súlade s Kollárovými ideami o posilnení národnej identity prostredníctvom jazyka. Existujú doklady, že Kopitar sa dvakrát stretol so Šafárikom a existovala medzi nimi aj korešpondenčná výmena. Netreba zabúdať ani na vplyv Kollárovho diela Slávy dcera, ktoré ovplyvnilo celé slovanské obrodenie v európskom kontexte.
■ KĽÚČOVÉ POSTAVY
Kollár a Šafárik boli kľúčovými postavami v rámci širšieho slovanského národného obrodenia, ktoré zahŕňalo nielen Slovákov a Slovincov, Čechov, Srbov a Chorvátov. Šafárika možno vnímať ako zakladateľa vedeckej slavistiky, ktorý je vedecky reflektovaný aj v západnej Európe ako popredný priekopník európskej vedy. Je preukázateľné, že Kollár a Šafárik mali nespochybniteľný vplyv na intelektuálov, umelcov a vedcov v takmer všetkých slovanských krajinách, čím možno tieto slovenské osobnosti zaradiť medzi európske elity. Vďaka filozofickému vplyvu humanizujúcej kultúrnej spolupráce slovanských národov mali priamy vplyv na zakladanie matíc ako unikátnych slovanských kultúrnych ustanovizní (sám Šafárik bol pri založení Matice srbskej, Matice chorvátskej a Matice českej, slovenskej a slovinskej sa však nedožil). Napokon mala kollárovsko-šafárikovská idea priamy štátotvorný vplyv na vznik Československa, ako aj Juhoslávie, ktorej súčasťou bolo aj Slovinsko. Kým sa Slovinci emancipovali od nemeckej hegemónie, Slováci od hegemónie maďarskej, prípadne rakúskej. Národné obrodenie v Slovinsku odštartovalo za vlády Napoleona Bonaparta (umožnil rozvoj vzdelávania v slovinčine a prístup Slovincov k politickej moci), preto sú Slovinci jediný slovanský národ, ktorý má v svojom hlavnom meste imperátorov pamätník v historicky pozitívnom zmysle. U nás je ekvivalentom vplyv Jozefa II. na bernolákovcov, ktorý v rámci reforiem umožnil vznik Generálneho seminára, kde vznikla aj idea kodifikácie jednotného jazyka.
■ SPOLOČNÉ OSUDY
V závere prednášky Dr. M. Gešper uviedol, že oba národy majú takmer rovnaký štátoprávny vývoj, teda od národov područí rakúsko-uhorskej ríše bez samosprávy a politických a sociálnych práv k vzniku samospráv cez symetrické modely federácie v Juhoslávii a Československu, k vzniku moderných republík začiatkom deväťdesiatych rokov. Ako ďalej zdôraznil, tieto zhody a blízke podobnosti vznikali rovnaký čas takmer bez vzájomnej interakcie a nezávisle od seba. Matičná delegácia sa zúčastnila na rokovaniach o spolupráci s Fórom slovanských kultúr na čele s Dr. Andrejou Rihter, veľvyslancom SR v Slovinskej republike Petrom Zeleňakom a napokon s predsedom Slovenskej Matice Dr. Alešom Gabričom. Výsledkom rokovaní je naplánovaný knižný projekt paralelných slovinsko-slovenských dejín, ale aj pokračovanie knihy Premožitelia času II. o druhej vlne národného obrodenia a jej vplyve v slovanských krajinách.
■ SLÁVNOSŤ V RIJEKE
V rámci pracovnej cesty členovia delegácie navštívili tiež chorvátske mesto Rijeka, kde sa zúčastnili na slávnosti k tridsiatemu výročiu založenia Miestneho odboru Matice slovenskej. (Matici slovenskej bolo udelené uznanie za dlhodobú spoluprácu a podporu od Miroslavy Gržinićovej, ktoré prevzal Dr. Viliam Komora a tajomník Mladej Matice Lukáš Havlík.) Na podujatí sa zúčastnil Vladimir Bilek, poslanec chorvátskeho parlamentu, ktorý je súčasne predsedom Klubu poslancov národnostných menšín v chorvátskom parlamente a reprezentant českej a slovenskej národnej menšiny v Chorvátsku. Rokoval s ním tajomník MS Dr. Viliam Komora. Tajomník V. Komora odovzdal MO MS Rijeka striebornú Cenu MS. Matičiari v Rijeke spolupracujú aj s chorvátskymi folkloristami a osvetovými pracovníkmi, čím sa vytvára spolupráca aj na úrovni chorvátsko-slovenskej v širšom kultúrno-spoločenskom kontexte. Matičiari v Ľubľane podčiarkli význam organizovania Kongresov Matíc a inštitúcií slovanských národov, ktoré sú praktickým vyústením Kollárovej a Šafárikovej idey kultúrnej spolupráce, ale aj prvej historickej návštevy Matice slovenskej v Matici srbskej. Najbližší kongres bude spojený s medzinárodnou konferenciou o vplyve Kollára a Šafárika a ich zrkadlových obrazov v strednej Európe. Plánovaným výstupom z konferencie bude publikácia Premožitelia času II. Matica slovenská tak okrem svojho primárneho poslania, teda rozvoja slovenskej kultúry, rozvíja aj ideu kultúrnej a vedeckej výmeny medzi slovanskými národmi.
Spracovali: Lukáš PERNÝ, Marián GEŠPER, Viliam KOMORA