Národná pamäť je aj most k súčasnosti
Text a foto: Ján SEMAN
Na Národnom cintoríne v Martine sa 28. októbra uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 159. výročia začiatku tradície pochovávania významných osobností na tomto mieste, ktoré sa stalo dôstojnou poctou tým, ktorí formovali slovenskú identitu, kultúru a duchovné hodnoty národa. Národný cintorín v Martine – srdce národnej pamäti a od roka 1967 národná kultúrna pamiatka – je miestom posledného odpočinku spisovateľov, vedcov, umelcov, učiteľov, politikov, národovcov i kňazov.
Práve tu sa zišli Martinčania, predstavitelia kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, spolkov, študenti, predstavitelia cirkví, čím dali najavo, že odkaz tých, ktorí kedysi stáli pri zrode slovenského národného života, zostáva živý aj v srdciach dnešných generácií. Hlavnými organizátormi podujatia boli Mesto Martin, Matica slovenská a Slovenská národná knižnica. Išlo o nultý ročník, ktorým sa položili základy tradície, z ktorej chcú organizátori do budúcna vytvoriť celonárodné slávnosti na úrovni štátu.
Miestny odbor Matice slovenskej v Martine prostredníctvom svojich členov zapálil sviečky na vyše štyridsiatich hroboch významných osobností, ktorých činnosť bola úzko spätá s históriou a pôsobením Matice slovenskej v Martine.Symbolickým momentom bola aj zastávka matičnej delegácie pri budove bývalej Tatra banky v Martine, kde 30. októbra 1918 zástupcovia slovenského národa prijali Deklaráciu slovenského národa – dokument, ktorým slovenský národ vyhlásil svoje právo na sebaurčenie a ustanovil Slovenskú národnú radu ako svojho jediného reprezentanta. Práve tu vtedajšia Hornouhorská banka Tatra ako opora slovenského národného hnutia sa stala dejiskom historického aktu, ktorý symbolicky zjednotil Slovákov pri zrode spoločného štátu.
Podujatie sprevádzali príhovory zástupcov organizátorov, kultúrne vystúpenia a pietne kladenie vencov, ktoré sa niesli v atmosfére úcty, spolupatričnosti a národnej hrdosti. Delegácia Matice slovenskej na čele s predsedom Mariánom Gešperom, vedeckým tajomníkom Pavlom Madurom a tajomníkom Petrom Schvantnerom, položila vence nielen k centrálnemu pomníku, ale aj na hroby spisovateľa Jána Jesenského, bibliografa Pavla Halašu a generála Ferdinanda Čatloša pri príležitosti ich jubilejných výročí.
Predseda MS Marián Gešper vo svojom vystúpení zdôraznil, že „dnešný deň je významný aj tým, že si pripomíname 210. výročie narodenia Ľudovíta Štúra a o niekoľko dní aj výročie Martinskej deklarácie. Na tomto pietnom mieste odpočívajú velikáni, ktorí naprojektovali národnú, kultúrnu a spoločenskú budúcnosť nášho národa. Položili základy moderného štátu. Môžeme povedať, že bez nich by slovenská kultúra, veda a slovenská politika jednoznačne neexistovali. Keďže sa blíži aj Pamiatka zosnulých, s úctou si spomíname na všetkých, ktorí sa pričinili o rozvoj nášho národa, nášho mesta a regiónu. Ich odkaz je stále živý a zaväzuje nás pokračovať v tom, čo začali.“ Spomienkové stretnutie na Národnom cintoríne ukázalo, že národná pamäť nie je len minulosťou, ale aj živým mostom k súčasnosti. Odkaz tých, ktorí svojou prácou a obetavosťou budovali slovenskú štátnosť, ostáva svetlom, ktoré osvecuje aj naše dnešné kroky.
