Diaspóra je pevnou súčasťou slovenského národa

Juraj DOMIN – Foto: IUMS

V dňoch 1. až 2. augusta 2025 sa pred druhou budovu Matice slovenskej v Martine uskutočnil Medzinárodný krajinský festival pri príležitosti Roku zahraničných Slovákov. Krajanské folklórne a hudobné súbory zo Srbska, Maďarska a Francúzska formou spevu a tanca dostali možnosť odprezentovať svoje zvyky a tradície, ktoré do týchto štátov priniesli ich predkovia. Matica slovenská týmto spôsobom ukázala, že aj zahraniční Slováci sú pevnou súčasťou nášho národného spoločenstva.

Deň pred oficiálnym začiatkom osláv vo štvrtok 31 . júla 2025, takzvaný nultý deň, predseda Matica slovenskej Marián Gešper a primátor mesta Martin Ján Danko, slávnostne otvorili  Medzinárodný krajinský festival.

• HODNOTNÝ PROGRAM

Nasledujúci deň piatok 1. augusta 2025 sa naplno rozbehol jeho program. Počas dopoludnia naši krajania navštívili martinské múzeá. Absolvovali tiež túru na Martinské hole. Následne sa zúčastnili prednášky v Slovenskej národnej knižnici. Popoludní odštartoval program pre verejnosť. Vystúpením folklórneho súboru Chemlon z Humenného sa vytvorila príjemná atmosféra, ktorá vydržala až do skočenia krajinského festivalu.

Po ňom nasledovala diskusia venovaná 180. výročiu založenia Slovenskej národných novín, ktorej predchádzala premiéra dokumentu Slovenské národné noviny a Ľudovít Štúr.  O význame národnej žurnalistiky, Štúrovom odkaze a súčasnej kultúrnej publicistike diskutovali šéfredaktor Slovenských národných Maroš Smolec a Matej Mindár.  Diskutovalo sa aj kontroverzných témach. Okrem údajného antisemitizmu Ľudovíta Štúra redaktori matičného dvojtýždenníka prebrali aj jeho údajnú homosexuálnu orientáciu.

Tieto negatívne vlastnosti kodifikátorovi spisovnej slovenčiny pripisujú progresívne, liberálne a bulvárne médiá, ktoré zo svojej podstaty nemajú žiadne národné cítenie ani pozitívny vzťah k histórii slovenského národa. Maroš Smolec spoločne s Matejom Mindárom sa preto zhodli, že Ľudovít Štúr z objektívnych príčin nemohol byť v žiadnom prípade ani antisemita ani homosexuál, pretože mal pozitívny vzťah k ženám, predovšetkým k Adele Ostrolúckej, Márii Pospíšilovej a Bohuslave Rajskej. A antisemitizmus ako taký v jeho dobe ani neexistoval.

• DISKUSIA S KRAJANMI

Piatkový program ďalej pokračoval moderovanou diskusiou s našimi krajanmi, ktorí  predstavili svoju činnosť, aktivity a skúsenosti s uchovávaním slovenskosti v rôznych kútoch sveta. Moderátorkou bola riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majeríková ktorá následne spoločne s predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom a vedeckým tajomníkom Pavlom Madurom spoločne odprezentovala aj výnimočnú matičnú publikáciu Pamäť národa, ktorá zachytáva kľúčové momenty dejín Matice slovenskej ako zrkadla národného príbehu. Vyvrcholením prvého dňa slávností bol večerný koncert Veroniky Rabady a  známej českej skupiny Verona, ktoré priniesli moderný hudobný zážitok do srdca Slovenska.

Tretí a posledný sobotňajší deň Medzinárodného krajinského festivalu 2. augusta 2025 bol tiež bohatý na kultúrny program. Počas popoludnia bol usporiadaný futbalový turnaj krajanských tímov zo Slovenska, Srbska, Čiernej Hory a Rumunska. Jeho víťazom sa stali naši krajania z Čiernej Hory. Popoludní sa postupne folklórne a hudobné súbory našich krajanov: Komorný zbor Zvony (Srbsko), KUS Zvolen – Kulpín (Srbsko), KFS Nadeje Paríž (Francúzsko), KUS Mladosť – Lug (Srbsko), KUS Jána Kollára – Selenča (Srbsko), FS Vreteno KS Kysáč (Srbsko) a Detský dychový orchester zo Slovenského Komlóša (Maďarsko).

• PRÍHOVORY

V rámci slávnostného galaprogramu so svojim príhovorom vystúpil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý vyzdvihol mesto Martin ako historické hlavné mesto slovenského národného hnutia, v ktorom bola v roku 1863 založená Matica slovenská. Privítal tiež všetkých prítomných krajanov. Poďakoval im zároveň, že si napriek rôznym peripetiám dokázali do dnešných dní udržať silné slovenské národné povedomie. Vyslovil tiež poďakovanie Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, ktoré sponzorovalo matičný Medzinárodný krajinský festival. Z prítomných politikov bol prítomný poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík (Republika).

Matica slovenská vo svojom Vyhlásení v rámci Roka zahraničných Slovákov deklaruje, že s už od svojho vzniku roku 1863 a oživotvorenia roku 1919 venuje Slovákom za hranicami Slovenska ako nedeliteľnej časti slovenského národa, ktorí sa vysťahovali zo starej vlasti zo sociálnych či politických dôvodov na všetky svetové kontinenty. „Kontakty, podpora a spolupráca so zahraničnými Slovákmi patrí medzi ťažiskové oblasti v činnosti našej najstaršej kultúrnej ustanovizne, čo dokazuje zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej. Z tohto dôvodu predsedníctvo Matice slovenskej vyhlasuje letopočet 2025 za Rok zahraničných Slovákov.“

• KOLLÁR PRE SLOVÁKOV

Kultúrno-spoločenský web Dav Dva pri tejto príležitosti oslovil aj zástupkyňu slovenskej menšiny v Srbsku so Selenče, ktorá sa vyjadrila o osobnosti Jána Kollára. Pre tamojších Slovákov ako slovenský národovec významným spôsobom podporoval Slovákov na Dolnej zemi a šírenie ich kultúry.