Medzinárodná kritika politiky izraelskej vlády
Text: Dušan D. KERNÝ – Foto: Internet
Tri roky po útoku teroristickej organizácie Hamas a izraelského protiúderu proti teroristom je situácia zložitejšia ako kedykoľvek predtým. Narastá domáca a medzinárodná kritika. Nesúhlas je tak s postupom izraelskej armády v Pásme Gazy a v meste Gaza, ako aj s politikou vládnych strán na západnom brehu Jordánu, teda okupovanom palestínskom území.
„Humanitárne utrpenie v Gaze dosiahlo neuveriteľne veľké rozmery a pred našimi očami sa rozvíja hladomor,“ hovorí sa okrem iného vo vyhlásení devätnástich členských štátov Európskej únie, ako aj Kanady, Japonska a Veľkej Británie, odsudzujúcom izraelský postup v Gaze. Podpis pripojil aj Island, Nórsko, Švajčiarsko a Austrália.
■ HUMANITÁRNA KRÍZA
Ku kritike a k nesúhlasu s postupom izraelskej armády sa pripojila aj komisárka EÚ pre zahraničné záležitosti K. Kallasová. Podľa nej snaha vojensky zabrať mesto Gaza bude mať pre obyvateľstvo „katastrofálne následky“. V meste je okolo osemstotisíc až milión ľudí, ktorí sa pokúšajú vymaniť z neľudských podmienok.
Podpredsedníčka Európskej komisie Teresa Riberová vyhlásila, že „hlad, vyháňanie a zabíjanie v Gaze sa podobá na genocídu“. Izrael a jeho spojenci kategoricky odmietli obvinenia z genocídy a vojnových zločinov. Ministri zahraničných vecí Rakúska, Bulharska, Chorvátska, Česka, Nemecka, Maďarska, Poľska a Rumunska odmietli pripojiť sa. Nepodpísali protest devätnástich štátov EÚ proti postupu v Gaze a proti humanitárnym nevládnym organizáciám v Gaze. To žiada „naliehavú akciu nevyhnutnú na to, aby sa zastavilo vyhladovanie a smrť hladom“.
Medzitým Slovinsko ako jediný štát EÚ zakázalo akýkoľvek obchod so zbraňami s Izraelom. Urobilo to samostatne preto, lebo Únia nezaujala spoločný postoj k humanitárnej situácii v Gaze.
■ ZABÍJANIE NOVINÁROV
O najnovšej situácii v Gaze, kde zrejme ide o plán úplného obsadenia tohto palestínskeho územia, svedčí vyšetrovanie bombardovania nemocnice, ako sa vyjadril predseda vlády ‒ „omylu armády“. Okrem desiatok ľudí zahynulo aj päť novinárov, v priebehu posledného týždňa je to ďalších päť novinárov. Jeden z nich mal podľa armádnych tvrdení spojenie na Hamas a útok bol cielený!
Medzitým najznámejšou tvárou OSN, pokiaľ ide o Gazu, je Francesca Albanese, mimoriadna spravodajkyňa OSN pre okupované palestínske územia. Rozdeľuje verejnosť ako predtým nijaký iný činiteľ OSN, je oslavovaná v štátoch globálneho Juhu ako hlas utláčaných, ako symbol nádeje. Na druhej strane je označovaná ako rozsievač nenávisti a antisemitizmu. Preto je často persona non grata. V Nemecku jej zrušili tri vystúpenia na univerzitách. Predtým totiž na vystúpení v Madride dvadsaťsedemkrát spomenula „nevyhnutnosť zastaviť genocídu Palestínčanov“. Jej zástancovia odmietajú, že ľudskoprávnu rétoriku využíva na šírenie antisemitizmu.
■ UZNANIE PALESTÍNY
Situácia sa vyhrotila nečakane aj na západnom brehu Jordánu. Teda na okupovanom palestínskom území, ktoré by tvorilo, podľa snáh o dvojštátie, jeden zo základov budúceho palestínskeho štátu. Francúzsky prezident Macron v septembri na pôde OSN slávnostne oznámi oficiálne uznanie palestínskeho štátu, pripojí sa tak k stoštyridsiatim jej členom, ktoré Palestínu už uznali.
Izraelská vláda vzápätí schválila na tomto území projekt výstavby nových 3 400 domov. Od roka 1967 na okupovanom území Izraelčania doteraz vybudovali stosedemdesiat osád pre sedemstotisíc novoosídlencov. Je to plán ministra financií Bezalela Smotricha a je plánovaný a sformovaný tak, aby od seba oddelil jednotlivé časti palestínskeho územia, a tým s konečnou platnosťou prekazil uskutočniť akékoľvek úvahy na samostatný palestínsky štát.
Nemecká, ale aj britská vláda tieto zámery nielen odmietajú, ale aj dôrazne žiadajú izraelskú vládu, aby ich neuskutočnila. Nemecký minister Johan Wadephul odsúdil tieto plány „odporujúce medzinárodnému právu“. Britský minister David Lammy rozhodne odmietol plány osídľovania pretože „by to rozdelilo palestínske územie na dve nespojiteľné časti“. Napokon OSN, EÚ, ministri zahraničných vecí vyzvali na „okamžité zrušenie plánov osídlenia“.
■ NÁSTUP EXTRÉMIZMU
Lenže na izraelskej scéne to vyzerá inak. Vláda Benjamina Netanjahua závisí od podpory dvoch malých strán, na čele ktorých stoja politici podporujúci plány osídlenia a odporcovia akejkoľvek zmeny v štáte. Ide o „ultraortodoxnú náboženskú pravicu“, ktorá vyvoláva nepokoje v krajine. Chce meniť aj izraelské zákony a súdnictvo vôbec a presadiť také politické pomery, že by to „zmenilo samotnú národnú identitu“.
Rozsiahly dokument o tom vysielala nemecko-francúzska verejnoprávna televízia ARTE pod názvom Extrémisti pri moci. Izraelskú demokraciu doviedla táto vláda do krízy, je nebezpečenstvom nielen pre demokraciu, ale môže to byť koniec demokratického štátu, „radikálna politika vlády znamená nebezpečenstvo úplnej premeny štátu“. Vláda v spojenectve s „rasistickou, k násiliu pripravenou autoritárskou pravicou vyvoláva obavy obyvateľstva“. V politike sa „po prvý raz presadzujú národno-náboženské a pravicovo extrémistické prúdy“, tvrdí dokument spomínanej televízie.
