„Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.“
Jan Amos Komenský
Dlhodobejšie registrujem hlasy falošných prorokov, ktorí zvyknú trúbiť do sveta čosi o zániku kníh ako predmetu. Čítačky, do ktorých sa vojdú stovky titulov, vraj všetko nahradia. Ľudia budú údajne potrebovať využiť priestor inak – racionálnejšie. Evidujem aj osoby, známe z médií a šoubiznisu, ktoré dokonca vyjadrujú hrdosť nad tým, že knihy vôbec nečítajú. Akoby išlo o nejaký archaický prežitok, ktorý k ultramodernému postfaktickému svetu a človeku v ňom žijúcemu tak akosi nepatrí.
Kalendár aktuálne ukazuje marec, ktorý býval voľakedy aj Mesiacom knihy. Časy sa síce poriadne zmenili, ale, chvalabohu, stále je medzi nami dosť tých, čo papierovú knihu nielenže uprednostňujú a uprednostňovať vždy budú, ale ju tiež považujú za mimoriadne zaujímavý artefakt. Hoci sa už, napríklad, neprehrýzajú starodávnou latinčinou či nemčinou, stačí im dotyk s knihou, jej ovoňanie, vizuálny vnem. Určite žijú medzi nami aj ľudia, čo nad starobylými stránkami snívajú o zástupoch mužov a žien, ktorí vzácnu knihu vlastnili pred nimi. I o tých, čo ju budú mať vo svojej bibliotéke po nich – ako istý druh nesmrteľnosti. Mám na mysli kategóriu ľudí, čo so Saint-Exupérym hovoria, že ak by mali k dispozícii patentné pilulky na potlačenie smädu, čas, ktorý by pomocou nich získali, venujú pomalej prechádzke k studni…
Aj takéto myšlienky vo mne vibrovali pri návštevách knihárskej dielne Lidy Mlichovej v Žiline, ktorá patrí medzi unikáty. Bezpochyby ide o kontinuálne najdlhšie fungujúcu dielňu tohto typu na území Slovenska. Okrem majstrovskej ručnej práce väzieb skvostných bibliofílií či vzácnych kníh je tiež miestom konania prehliadok, vzdelávacích aktivít a tvorivých dielní „od výmyslu sveta“. Ak mal niekto možnosť spoznať Lidu Mlichovú bližšie, respektíve navštíviť jej knihársku dielňu v Žiline, určite potvrdí, že hľadať adekvátne slová a verbálne spojenia je mimoriadne zložité.
Počúvať totiž charizmatickú bytosť, keď pokojným, tichým hlasom rozpráva o knihách, je fascinujúcim zážitkom. Ihneď zistíte, že hovorí o svete, ktorého je pevnou, integrálnou a neodmysliteľnou súčasťou. Distingvovaná dáma so striebornými vlasmi sa v knihárskej dielni pohybuje od detských liet. Fundamentálnu rolu v jej živote zohral otec Jan Vrtílek, ktorého plným právom radíme k najvýraznejším protagonistom umeleckej knižnej väzby tak v slovenskom, ako i česko-slovenskom kultúrnom kontexte. Istotne nie náhodou roky rokúce kooperoval s výtvarníkmi takého kalibru, ako Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník či Alex Mlynarčík.
Od 15. decembra 2016 má dielňa Lidy Mlichovej s neopakovateľným čarom a atmosférou svoj „trvalý pobyt“ v zrekonštruovaných priestoroch úchvatného secesného Rosenfeldovho paláca v Žiline.
Hrdá a noblesná pokračovateľka rodinnej tradície knihárskeho remesla je výraznou tvorivou i ľudskou osobnosťou. Knihy vychádzajúce spod jej rúk sú jedinečnými originálmi – hotovými umeleckými klenotmi. Majstrovsky do nich vtláča vrodený cit pre krásu, poéziu, harmóniu a precíznosť. Kto niekedy zhliadol, napríklad, plody jej spolupráce s excelentnými tvorcami Miroslavom Cipárom (grafika, ilustrácie) a Petrom Ďuríkom (typografia), vie, o čom píšem…
Srdcová téma a umelecká činnosť Lidy Mlichovej môže pre niekoho v čase ťaživých existenčných zápasov, krvavého vojnového konfliktu neďaleko našich hraníc a iných krízových javov pôsobiť ako luxus. Majme však na zreteli, že nakoniec ide vždy výlučne o ľudí, ktorí sú a budú aktérmi dobrého i zlého. Čitatelia (teda skôr nečitatelia) so svojím mentálnym základom, tvorivosťou a empatiou vstúpia do procesov, v ktorých pôjde o život.
Rozhľadení vnímatelia (percipienti) dokážu informácie funkčne meniť na vedomosti a vedomosti na múdrosť. Kognitívna kríza prináša morálnu ignoranciu a deštrukciu spoločenského poriadku. Naopak, spojenie intelektuálnych, empatických, kreatívnych a umeleckých dispozícií predstavuje jadro altruizmu – a ten umožňuje záchranu a pokračovanie druhu. Nostalgia, ktorú životný príbeh, aktivity a tvorba Lidy Mlichovej môžu evokovať, je ale rozhodne užitočná smerom dopredu.
Okrem naznačeného býva takáto clivota okúzľujúca v dotykoch a spojeniach s reminiscenciami na úžasnú silu knižných príbehov. Najkrajšie na celom procese je, že táto zdanlivo romantická túžba sa dá naplniť. Prekážky sú zvládnuteľné. Nejde o stratený raj, ktorý už nikdy a nikto nedosiahne. Hĺbavý, vnímavý čitateľ sa má vždy kam vrátiť. Veď disponuje svojím domovom (vesmírom) plným nevyčerpateľných knižných zásob, ktoré mu nedovolia zahynúť.
I takéto univerzálne posolstvá sú zašifrované v nostalgickom rozprávaní vždy elegantnej Lidy Mlichovej, respektíve v jej magických príbehoch zo starých čias, ktoré s obľubou nazýva „noblesou knihárskeho remesla“.
Text a foto: Peter CABADAJ
