Rada mieru vznikla z iniciatívy Spojených štátov amerických ako skupina štátov schválená Bezpečnostnou radou OSN s cieľom implementovať mierový plán prezidenta USA Trumpa pre Gazu. V podstate ide o ďalšiu „atomofku“ amerického prezidenta, hodenú na svetovú politickú scénu. Podrobne sa jej venoval americký analytik A. Korybko, ktorý si všimol, že Gaza ako taká sa v charte Rady mieru nikde nespomína. Podľa neho a ďalších analytikov z toho vyplýva, že Trump uvažuje touto skupinou perspektívne de facto nahradiť OSN.
Charta dáva obrovskú moc jej predsedovi, pričom prvým predsedom má byť práve Trump. Má mimoriadne právomoci, len on môže pozývať krajiny na vstup alebo ukončiť ich členstvo, vymenováva výkonnú radu, má právo veta na rozhodnutia rady, rušiť už implementované rozhodnutia a absolútnu moc nad dcérskymi organizáciami. Dôležité ustanovenie je tiež to, že predseda si vyberá svojho nástupcu, ktorý ho automaticky nahradí po skončení jeho mandátu. Rada mieru momentálne podľa jej charty vyzerá ako Trumpov súkromný podnik, čo má zjavné výhody aj nevýhody. Niektorí pozvaní členovia môžu takéto podriadenie sa Trumpovi považovať za ponižujúce, na druhej strane by táto skupina mohla skutočne dosiahnuť určité výsledky, na rozdiel od OSN.
Jej úspech alebo neúspech by mohol byť následne vykladaný ako úspech alebo neúspech samotného prezidenta Trumpa. To ho nepriamo núti urobiť všetko pre to, aby sa cieľ vytvorenia Rady mieru dosiahol. Zvláštna je záverečná klauzula o finančnom zabezpečení skupiny. Prvé tri roky bude členstvo bezplatné, potom bude podmienené vložením miliardy dolárov, inak bude musieť neplatič skupinu opustiť. V každom prípade si členstvom v rade krajina kupuje možný vplyv na Trumpa, ale nemá zaručené, že on skutočne urobí to, čo by si tá-ktorá účastnícka krajina želala. Ďalšou otázkou je, čo by sa stalo, ak by si republikáni v USA neudržali moc.
Rada mieru by stratila schopnosť ovplyvňovať prezidenta USA a zostala by len ďalšou medzinárodnou organizáciou. Z tohto pohľadu sa rada momentálne nejaví ako substitúcia OSN, ale skôr „koalíciou ochotných“ s politickou vôľou teraz podporiť úsilie USA o obnovu Gazy a v budúcnosti rozšíriť svoje zameranie aj na riešenie ďalších konfliktov. Vzhľadom na to niektorí teraz pozvaní členovia by možno po troch rokoch z rady vystúpili a niektorí by si za miliardu dolárov kúpili stále členstvo.
Medzi pozvanými krajinami je Rusko i Čína. Obidve krajiny pozvanie študujú a zatiaľ sa k nemu nevyslovili. Je pravdepodobné, že Moskva pozvanie prijme, aby neurazila Trumpa a nestratila účasť na rokovaniach o riešení rôznych konfliktov. Doplnkovým motívom prijať pozvanie pre Rusko by mohla byť politická poistka pre prípad, že by Rada mieru raz nahradila niektoré funkcie OSN. Je zvláštne, že v rovnakom čase, ako Spojené štáty rozposielali pozvánky, nášho predsedu vlády a ministra zahraničných vecí prijal v Bielom dome prezident Trump, ale Slovensko pozvánku, na rozdiel povedzme od Maďarska, aspoň zatiaľ nedostalo…
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
