Literárne prvotiny nášho najväčšieho básnika
Text a foto: Augustín MAŤOVČÍK
K doterajšiemu rozsiahlemu výskumu literárneho diela básnika P. O. Hviezdoslava pribudla najnovšia monografia autorskej dvojice Ján Gbúr – Anna Zelenková, vydaná vlani v bratislavskom vydavateľstve VEDA pod výstižným názvom Mladý Pavol Országh Hviezdoslav a cesta k zrodu mýtu.
Už pri prvom prezretí rozsiahlej dvestoosemdesiatstranovej monografie si uvedomujeme, čo všetko o našom vrcholnom básnikovi ešte nevieme. Zároveň sa znova presviedčame o tom, ako nášmu literárnohistorickému výskumu chýba komplexná personálna bibliografia o Hviezdoslavovi, ktorej koncepciu predstavil známy bibliograf Miloš Kovačka v príspevku v z roku 1986 v zborníku Biografické štúdie, zv. 13 (Martin 1986).
■ BIBLIOGRAFICKÝ DLH
Podľa prezentovaného návrhu táto personálna bibliografia by mala „sprístupniť komplexný bibliograficko-dokumentograficko-katalogizačný informačný fond o Hviezdoslavovom živote a diele“. Je veľkou škodou, že zamýšľaný ambiciózny projekt Bibliografického ústavu Matice slovenskej, ktorý mal spracovať širší autorský kolektív, sa v osemdesiatych rokoch minulého storočia nepodarilo realizovať a neskôr zapadol do zabudnutia. Spracovanie a vydanie komplexnej personálnej bibliografie P. O. Hviezdoslava ostáva stálym dlhom našich bibliografov, ktorý by sa mal realizovať v profesijnom pracovisku Biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice aspoň na takej úrovni, ako bola vydaná dvojzväzková Personálna bibliografia Pavla Jozefa Šafárika (Martin, SNK 2004).
■ NEOBJAVENÉ PÔVODINY
Ako sa dozvedáme z úvodu k monografii, aj napriek doterajšiemu širšiemu výskumu Hviezdoslavových básnických prvotín stále sa v archívoch i súkromných zbierkach objavujú originály jeho tvorby, čakajúce na objavenie a zverejnenie. Tak sa po dlhšom výskume podarilo A. Zelenkovej natrafiť na súbor archiválií z pozostalosti Alberta Pražáka, ktoré literárny historik a znalec básnikovho života a diela nestihol spracovať a zachovali sa u Pražákovej dcéry Hany Pražákovej-Drábkovej (1924 ‒ 2015). Tieto archívne materiály sa stali podnetom na doplnenie výskumu Hviezdoslavovej ranej básnickej tvorby, ktorému sa venovali viacerí zasvätení znalci jeho diela. Podľa poznámky A. Zelenkovej tieto rukopisy budú po spracovaní odovzdané do Literárneho archívu SNK.
■ LITERÁRNE ZAČIATKY
Monografia J. Gbúra a A. Zelenkvej, prirodzene, vychádza z relevantných informácií A. Pražáka o literárnych začiatkoch básnika, sústredených v knihe S Hviezdoslavom. Rozhovory s básnikom o živote a diele (1955, v edičnej príprave G. Rapoša), ktorá sa opiera o pôvodné rukopisné prvotiny.
K poznaniu Hviezdoslavovho života a diela vrátane jeho ranej básnickej tvorby podstatne prispel zasvätený literárny znalec S. Šmatlák v početných štúdiách, sústredene v edíciách Básnické prvotiny 1 ‒ 2 (1955 ‒ 1956), Básnické zrenie 1 ‒ 2 (1958 – 1958), vo výbere z listov Hviezdoslav zblízka (1985). Básnikove prvotiny primerane registroval A. Maťovčík v biografickej knihe s kalendáriom Hviezdoslav ‒ Herold svitajúcich časov (1988). Okrem týchto knižných prác vyšli početné štúdie literárnych znalcov v zborníkoch a odborných periodikách, ktoré autori recenzovanej monografie citujú v poznámkovom aparáte. Na konci monografie sú zaradené prílohy dosiaľ neznámych maďarských a slovenských básnických prvotín Hviezdoslava v prepise i vo fotokópiách.
■ BÁSNICKÉ SVITANIE
Zvolenú tému monografie autori rozvrhli do šiestich kapitol, za ktorými nasledoval súpis literatúry a prameňov a napokon prílohy pôvodných textov básnikových prvotín. V prvej kapitole uvádzajú prehľad o slovenskej lyrickej tvorbe mladého Hviezdoslava. Osudy neznámych rukopisných prvotín básnika osvetľuje kapitola A. Pražák a slovenské archiválie, po ktorom nasleduje stať o maďarských prvotinách Hviezdoslava ako príspevok k slovensko-maďarskej biliterárnosti. Súvislosti a vzťahy Hviezdoslavovho diela s českou poéziou druhej polovice 19. storočia podrobnejšie osvetľujú kapitoly o ranej poézii Hviezdoslava a Jaroslav Vrchlický a česká cesta ku geneze Hviezdoslavovho jambu. Detailné rozbory predstavených básnických prvotín organicky vyústili v záverečnej kapitole monografie o česko-slovenskej ceste k zrodu Hviezdoslavovho mýtu a národnej ikony.
■ NÁRODNÁ IKONA
Obraz básnika ako „herolda svitajúcich časov“ sa klenie v horizontálnom oblúku od zrodu jeho pseudonymu cez básne a cykly o ľude, národe, prírode, slobode až po protivojnové krvavé sonety. V takomto oblúku „Hviezdoslava sprevádza až do súčasnosti atribút národnej ikony, legendy a reprezentatívneho symbolu slovenského národa. Tento kult neoslabilo ani básnikovo priklonenie sa k myšlienke čechoslovakizmu, ktorú šírili medzivojnoví českí a niektorí slovenskí politici…“ (s. 174).
Autori monografie si vytýčili za cieľ „predovšetkým podnietiť niektoré úvahy o doteraz obchádzaných stránkach a súvislostiach najznámejšieho slovenského básnika, ktorý sa stal vďaka svojej zložitej metaforickosti menej čitateľsky recipovaným autorom. Napriek tomu sa zaradil k čítankovým „klasikom“ ašpirujúcim na začlenenie do nadnárodného európskeho panteónu spisovateľov“ (s. 12). Otvorenou ostáva otázka, formulovaná autormi monografie ‒ „ako vrátiť Hviezdoslava a jeho tvorbu do súčasného literárneho života a recepčnej praxe, a to pri zachovaní jej pôvodných umeleckých kvalít a originálnych špecifík“ (s. 92).
Medzititulky redakcia SNN
