Po pamätnej bitke pri Viedni v roku 1683 sa začalo vyše storočné obdobie, v ktorom rakúsko-uhorská monarchia s pomocou viacerých európskych krajín víťazne postupovala a vytláčala Osmanov z centrálnej Európy. Prešlo pár storočí a situácia niekoľko kilometrov od našich hraníc sa diametrálne zmenila. Podľa námestníka viedenského primátora Christopha Wiederkehra vo viedenských základných školách tvoria moslimskí žiaci najväčšiu náboženskú skupinu. Podľa najnovších štatistických dát sú s veľkým odstupom až na druhom mieste katolíci, ktorých je len dvadsaťjeden percent. K islamu sa hlási vo verejných základných školách až tridsaťpäť percent školákov, žiakov pravoslávneho vyznania je trinásť percent a protestantov dve percentá. Bezvercov je dvadsaťšesť percent školákov. Námestník primátora Viedne po tomto štatistickom zisťovaní uviedol skutočnosť, že ešte pred šiestimi rokmi patrila väčšina žiakov k niektorej kresťanskej cirkvi s prevahou rímskokatolíkov.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku sa k rímskokatolíckej cirkvi hlásilo vyše troch miliónov ľudí, t. j. päťdesiatšesť percent obyvateľov. Takmer tristotisíc bolo evanjelikov augsburského vyznania, čo predstavuje vyše päť percent, a gréckokatolíkov bolo 218-tisíc ‒ štyri percentá obyvateľstva. Nad jedno percento bolo členov Reformovanej kresťanskej cirkvi a približne jedno percento pravoslávnych kresťanov. Obyvateľov Slovenska, ktorí sa nehlásili k nijakej cirkvi, bolo dvadsaťštyri percent. Štatistické údaje za slovenské školy, najmä bratislavské, v podobnej štruktúre ako vo Viedni pravdepodobne nikto nezisťoval, aj keď by mali značnú výpovednú hodnotu o budúcom vývine spoločnosti.

(mčm)

Foto: Internet