Zažínal plamienok národnej hrdosti
Text a foto: Viktor PODHORANSKÝ
Dvadsiateho siedmeho januára uplynulo deväťdesiatpäť rokov od smrti významnej osobnosti matičného a cirkevného života, evanjelického kňaza, prvého generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, literárneho kritika, redaktora, národnokultúrneho pracovníka, zakladateľa spolku Tranoscius, poslanca Národného zhromaždenia ČSR, predsedu Matice slovenskej v rokoch 1922 – 1930 Jura JANOŠKU.
Túto výraznú osobnosť si na Vrbickom cintoríne pri jeho hrobe pripomenuli mikulášski matičiari: podpredseda MS a riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec, predseda KR MS ŽSK Milan Stromko a predseda Miestneho odboru MS v Liptovskom Mikuláši Ferdinand Chovanec. Život a dielo tejto činorodej osobnosti v krátkosti priblížil spisovateľ Peter Vrlík, tajomník miestneho odboru MS.
Jur Janoška sa narodil 25. decembra 1856 v Dolnom Kubíne. Jeho prvým pôsobiskom po gymnaziálnych a univerzitných štúdiách bolo rodisko, tri roky bol farárom v Liptovskej Sielnici, potom dvanásť rokov pôsobil v Jasenovej a od roka 1895 v Liptovskom Mikuláši. Bol dôsledným nasledovníkom svojho predchodcu M. M. Hodžu. V roku 1898 založil a až do roka 1924 bol predsedom kníhkupeckého účastinárskeho spolku Tranoscius.
Janoška bol významným predstaviteľom a organizátorom slovenského národného hnutia a evanjelickej cirkvi. Ako národne uvedomelý kultúrny dejateľ a kňaz obhajoval slovenské záujmy proti maďarizačnému tlaku v evanjelickej cirkvi, o postavení slovenských evanjelikov v Uhorsku prednášal v Rostocku, Uppsale, Štokholme. Od roka 1876 prispieval do Národných novín.
Významne prispel k rozvoju cirkevnej tlače. V roku 1887 obnovil vydávanie Hurbanových Cirkevných listov. Odklonil sa v nich od tradičnej bibličtiny a začal ich vydávať v spisovnej slovenčine. Redigoval aj Evanjelického kazateľa, Tranovského evanjelického kalendára. V roku 1917 inicioval vznik Evanjelického sirotinca v Liptovskom Mikuláši. Založením spolku Tranoscius a charitatívnych ústavov (sirotinca, diakonie) Janoška vytvoril v Liptovskom Svätom Mikuláši literárne a misijné stredisko a ohnisko humanitárnej práce a sociálnej služby.
V októbri 1918 bol signatárom Martinskej deklarácie, krátko poslanec Národného zhromaždenia, prívrženec Slovenskej národnej strany. Po roku 1918 prispel k rozvoju Matice slovenskej, pracoval v jej literárnohistorickom a jazykovednom odbore. Venoval sa aj literárnohistorickej a kritickej činnosti, najmä tvorbe P. O. Hviezdoslava, literatúre pre deti a mládež a ľudovej spisbe. Bol autorom životopisov, nekrológov kultúrnych a cirkevných dejateľov, článkov s náboženskou a cirkevno-historickou tematikou, ktoré publikoval v rôznych časopisoch. Ako prvý Slovák bol poctený čestným doktorátom Husovej československej evanjelickej teologickej fakulty v Prahe (rok 1923).
Janoška nebol len predsedom MS (1922 ‒ 1930), ale aj predsedom Hurbanovej evanjelickej literárnej spoločnosti, podpredsedom Svetovej aliancie pre medzinárodnú mierovú prácu prostredníctvom cirkví, členom Všeobecnej luteránskej konferencie.
Podpredseda MS Marek Nemec na záver spomienky okrem iného povedal: „Osobnosti ako Janoška zažíhali plamienok národnej hrdosti v ťažkých časoch odnárodňovania, nebáli sa, kráčali vpred a dožili sa slobody, ich sny sa dočkali naplnenia a takéto osobnosti si musíme zákonite vážiť.“
