Zlatý poklad v krajanoch v zahraničí

Štefan ZLATOŠ ‒ Foto: SNN

V zahraničí žije približne 1,7 milióna Slovákov. Najviac v USA a druhá najväčšia komunita je na „Dolnej zemi“ v Maďarsku, potom v Chorvátsku, Srbsku a Rumunsku. Novodobá migrácia Slovákov do zahraničia prebieha od vstupu Slovenska do EÚ a zahŕňa tristotisíc až päťstotisíc ľudí. Za krajana sa považuje osoba s trvalým pobytom mimo Slovenska, ktorá má uľahčený prístup k štúdiu, práci a občianstvu na Slovensku.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár je pripravený otvoriť diskusiu o zmene dátumu pamätného Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí. Pripadá na piaty júl ‒ tento deň sa však prekrýva so štátnym sviatkom svätých Cyrila a Metoda. Minister Blanár chce diskutovať o hľadaní vhodného dátumu, ktorý by symbolizoval históriu krajanskej komunity. Rezort diplomacie pripomenul, že minister vníma hlasy krajanov zmeniť dátum, keď si Slovensko pripomína Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. „Tento pamätný deň sa dnes prekrýva s významným štátnym sviatkom svätých Cyrila a Metoda. Som pripravený otvoriť túto diskusiu pri hľadaní vhodného dátumu, ktorý by symbolizoval históriu našej krajanskej komunity,“ uviedol Juraj Blanár.

■ ROK KRAJANOV

Matica slovenská, ktorá od svojho vzniku v roku 1863 nepretržite podporuje Slovákov v zahraničí, vyhlásila rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov. Kladie si za cieľ pripomenúť historické udalosti a osobnosti, ktoré formovali slovenské diaspóry po celom svete a výrazne ovplyvnili kultúrne, vedecké, umelecké či náboženské prostredie mimo hraníc Slovenska.

Kontakty, podpora a spolupráca so zahraničnými Slovákmi patrí medzi ťažiskové oblasti v činnosti našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne, čo dokazuje zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej.

V tomto roku si pripomíname jubileá významných krajanských osobností, ako boli Jozef Podhradský (1823 – 1915), Peter Tvrdý (1850 – 1935), Štefan Furdek (1855 – 1915), Vladimír Krivoš (1865 – 1942), Hana Gregorová (1885 – 1958), Zuzka Medveďová (1897 – 1985), Rudolf Dilong (1905 – 1986), Jozef Lettrich (1905 – 1969), Cyprián Majerník (1909 – 1945), Jozef A. Mikuš (1909 – 2005), Ján Sirácky (1925 – 1998) a Štefan Vrablec (1925 – 2017), ktoré boli výraznými predstaviteľmi slovenského i krajanského kultúrnopolitického, vedeckého, umeleckého a náboženského života.

■ AKTÍVNI MATIČIARI

V rámci vyhláseného roka si na matičnej pôde pripomíname aj významné historické udalosti spojené s krajanským životom a so slovenskými diaspórami vo svete. Z udalostí možno spomenúť dosah, ohlas a následky zatvorenia Matice slovenskej roku 1875, v rámci prvého zahraničného odboja počas Veľkej vojny v roku 1915 prijatie Clevelandskej dohody, skončenie druhej svetovej vojny v roku 1945 a v roku 1960 smrť správcu Matice slovenskej a zakladateľa Zahraničnej Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského, ktorý bol už v rokoch 1935 a 1936 vedúcim matičnej delegácie na pamätnej ceste za americkými Slovákmi.

Slováci sa ako novodobý národ formovali v procese národného obrodenia a zjednotenia od konca 18. do polovice 19. storočia v národnostne i sociálne nežičlivých podmienkach vtedajšieho Uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie. Už v tom čase sa časť slovenského národa najmä z hornatých vidieckych oblastí severného Slovenska po skončení tureckej expanzie sťahuje, kolonizuje „Dolnú zem“ , kde dodnes žije na území súčasného Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska. Tieto krajanské komunity si aj v novom prostredí napriek asimilačnému tlaku zachovali slovenčinu ako materský jazyk, slovenskú kultúru i tradície.

■ BUDOVANIE MOSTOV

Matica slovenská už počas obdobia svojej prvej existencie v rokoch 1863 ‒ 1875 udržiavala prostredníctvom svojich jednateľov styky s dolnozemskými Slovákmi, ktorí žili v Banáte, Srieme, Báčke vo Vojvodine a v Chorvátsku, ale aj v rakúskej časti habsburskej monarchie vo Viedni, v krajinách Českého kráľovstva, osobitne v Prahe.

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní od roka 1867 hlavný vysťahovalecký prúd zo Slovenska smeroval do USA, pričom išlo o sociálnu emigráciu, keď Slováci ako robotníci a farmári po desiatkach tisícov opúšťali starú vlasť a prechodne žili alebo sa natrvalo usadili v Novom svete. Za americkými Slovákmi prichádzala národne uvedomelá inteligencia z radov duchovenstva, ktorá tu organizovala krajanský, nábožensko-kultúrny život a zakladala spolky vrátane Matice slovenskej v Amerike.

V tomto smere osobitne vynikal rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek (1855 – 1915), zakladateľ strešnej organizácie Slovenská liga v Amerike. Nazývali ho „prezident amerických Slovákov“. Slovenská inteligencia pre národnostné prenasledovanie v Uhorsku emigrovala aj do cárskeho Ruska, kde pôsobili renomovaní jazykovedci Peter Tvrdý (1850 – 1935) a Vladimír Krivoš (1865 – 1942).   

■ ODCHODY ZA MORE

V 20. storočí veľké vysťahovalecké vlny zo Slovenska napriek vzniku Československej republiky v medzivojnovom období ďalej odchádzali do USA, Kanady, Argentíny, Francúzska a štátov Beneluxu. Z politických dôvodov v rokoch 1945, 1948 a 1968 a po roku 1989 opäť za prácou tisíce Slovákov odišlo do všetkých kútov sveta, najviac do Česka, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Írska a iných krajín, kde posilnili staršie alebo vytvorili nové slovenské vysťahovalecké komunity.

Vyhlásením Roka zahraničných Slovákov Matica slovenská zdôrazňuje svoj záväzok prehlbovať vzťahy s krajanmi a uchovávať národné dedičstvo aj mimo hraníc Slovenska. Rok 2025 má byť príležitosťou na reflexiu spoločnej histórie a na posilnenie kultúrnych väzieb so slovenskými komunitami roztrúsenými po celom svete.