Nedávne rozhodnutie KDH definitívne vylúčiť povolebnú spoluprácu so súčasnými koaličnými stranami uzavrelo všetky doterajšie dohady o možnej vláde kresťanských a sociálnych demokratov v slovenských podmienkach. Prijatím takéhoto uznesenia na sneme v Ružomberku, ktoré inicioval neslávne známy antismerácky bojovník a bývalý dlhoročný poslanec Národnej rady SR Pavol Zajac, vstúpili kresťanskí demokrati do novej kapitoly svojich dejín.
Po prvý raz toto hnutie vo všeobecnosti vylúčilo akúkoľvek spoluprácu so všetkými relevantnými politickými subjektmi, opierajúcimi sa aj o kresťanského voliča. Namiesto toho sa prihlásilo k progresivizmu vychádzajúceho z neomarxizmu, ktorý ako celok je namierený proti hodnotám kresťanstva. Jeho prijatie prebehlo za podivných okolností, keďže samotný návrh bol predložený až v čase, keď už nebola prítomná podstatná časť delegátov.
Ako tak priechodné by bolo ich rozhodnutie, ak by podmienili svoj vstup do budúcej vlády, ak by nebol jej súčasťou sám Robert Fico. Dlhoročná nenávisť proti všetkému, čo v minulosti predstavovalo Mečiarovo HZDS a dnes Ficov Smer-SSD, podriaďuje hodnotový rámec KDH pod osobné politické záujmy jeho najužšieho vedenia. Okrem mnohých prítomných členov KDH vrátane Viliama Karasa a Igora Janckulíka sa voči tomuto rozhodnutiu ohradili aj jeho traja zakladatelia Ján Čarnogurský, Viliam Oberhauser a Jozef Mikloško.
Na veľké prekvapenie mnohých posledný menovaný na rozdiel od svojho brata Františka Mikloška sa veľmi pragmaticky pozerá na súčasnú situáciu. Podľa jeho názoru KDH by dnes spolupráca so súčasnými vládnymi stranami neuškodila. Je presvedčený, že kresťanskí demokrati môžu naplno uskutočniť svoj politický program iba so stranami, ktoré nejdú priamo proti kresťanstvu a rešpektujú súčasné nadstavenie slovenskej spoločnosti, ktorá je stále vo veľkej väčšine konzervatívna.
Posledné týždne tiež ukázali vnútornú nejednotnosť KDH. Viliam Karas a Igor Janckulík sa na nedávnom ružomberskom sneme postavili proti iniciatívnemu návrhu Pavla Zajaca. Aj keď obaja menovaní rovnako nemajú príliš v láske Smer-SSD, uvedomujú si objektívny fakt, že KDH svojím rozhodnutím odlákalo svojich potencionálnych voličov z radov súčasnej koalície, ktorí sú dnes nespokojní s momentálnym smerovaním štátu. Drvivá väčšina z nich sa dnes vo veľkom prikláňa k mimoparlamentnej Republike. Za pozornosť stojí pripomenúť tiež rozhodnutie ešte stále poslanca Národnej rady SR Jozefa Hajka. Pre nespokojnosť s politikou súčasného vedenia KDH sa rozhodol k 14. aprílu vzdať svojho poslaneckého mandátu.
O prijatom uznesení o vylúčení povolebnej spolupráce s terajšími koaličnými stranami ešte treba dodať, že KDH sa týmto spôsobom do určitej miery vzdáva svojej zodpovednosti za ustanovenie dlhodobo žiadaného celospoločenského zmieru. Na základe skúseností z Nemecka a Rakúska dlhoročná spolupráca kresťanských a sociálnych demokratov po druhej svetovej vojne priniesla obom štátom vysoký rast životnej úrovne ich obyvateľstva. Základný genofond KDH bol už v roku 1992 nakazený politikou proti zdravému rozumu, ktorú dodnes predstavuje František Mikloško. Po vyše tridsiatich rokoch sa táto nákaza vo vnútri hnutí rozrástla do takej miery, z ktorej už niet návratu. Preto jediným riešením je vytvorenie nového „KDH“ s novými ľuďmi a s programom spájajúcim sociálne a národné piliere s pilierom kresťanským.
Text: Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR – Foto: Internet (TASR)
