Nemusíme sa vracať do roku 1989, aby sme si pripomenuli, aké vízie sme vtedy mali. Alebo áno? Vedeli by ste len tak napochytro o nejakej spoločenskej vízii, ktorá by v aktuálnej podobe bola naporúdzi? O jednej vedia určite v Slovenskej akadémii vied. Z dnešného pohľadu je však príliš globálna a zameraná skôr na megatrendy. Na svet prišla v časoch, v ktorých ešte nebolo ani len chýru o hroziacej ekonomickej recesii, rozpočtových deficitoch, hromadnom prepúšťaní a záchranných injekciách.
Ešte predtým, ako s plnou silou udrela svetová finančná kríza, ešte pred jej predohrou v roku 2009 si naša vtedajšia vláda predstavovala, že plnú zamestnanosť dosiahne Slovensko v roku 2015. Treba však pripomenúť, že slovné spojenie „plná zamestnanosť“ nepredstavuje pracovnú povinnosť pre všetkých ako za socializmu, ale skutočnosť, že každý, kto hľadá prácu, si ju aj nájde. Globálna svetová hospodárska kríza týmto ambíciám vzala vietor z plachiet a v momentálnom investičnom a spotrebiteľskom bezvetrí sa nám o plnej zamestnanosti o 3 – 4 roky môže iba snívať. Hoci napríklad v Nemecku po zverejnení najnovších a pomerne optimistických ekonomických prognóz rátajú s plnou zamestnanosťou už koncom tohto roku.
■ PERSPEKTÍVY ŽIVOTA
Vyhliadky na lepší život nepotešia tých, ktorí sa narodili ešte v starých spoločensko-ekonomických podmienkach. Dokonca ani takzvané „novembrové“ deti, ktoré prišli na svet v čase novembrových udalostí roku 1989 nemajú dôvod na optimizmus. Ani ich mzdy za prácu nedosiahnu v čase ich odchodu do dôchodku hodnotu priemeru príjmov krajín historicky pôvodného jadra Európskej únie. Asi 65 až 75 percent z takéhoto priemeru by Slováci, ak sa situácia už nebude zhoršovať, mohli na svojich výplatných páskach vidieť najskôr niekedy okolo roku 2040. Tu však nejde len o stav na Slovensku. Je totiž všeobecne otázne, koľko obyvateľov Európskej únie si dnes spomenie na Lisabonskú stratégiu, na základe ktorej mala Európa v roku 2010 ekonomicky predbehnúť Spojené štáty. Keď sa tento termín ukázal ako nereálny, Brusel pre istotu prestal Lisabonskú stratégiu spájať s akýmkoľvek termínom.
■ BEZ VÍZIE
Varoval ešte ako člen vládnej koalície Vladimír Mečiar. Poukazoval na to, že vízia sama o sebe ako nejaký smerovník pre všestranný rozvoj štátu nestačí. „Byť viac občiansky, cítiť väčšiu spätosť a vnútornú integritu s týmto štátom, územím, kultúrou – to je záruka prežitia. To nie je úzky nacionalizmus, to je ochrana pred globálnymi vplyvmi.“ Bolo by chybou myslieť si, že ak sa teoretizuje o spoločenskej vízii, že ide iba o to, ako nám raz bude (ne)dobre. Ide totiž o to, či vôbec budeme! Slovensko demograficky starne, už čoskoro prídeme asi o 800 tisíc ľudí. Také sú závery správy Fondu OSN pre otázky populácie. „V súčasnosti sa v Európe nenájde národ, ktorého pôrodnosť by dostatočne zabezpečovala jeho prežitie, s výnimkou moslimského Albánska.“ To svojho času povedal poradca až troch amerických prezidentov P. J. Buchanan.
■ SMEROVANIE A ÚLOHA MÉDIÍ
„Jedným z kréd médií by malo byť, aby sa pretransformovali z komerčných inštitúcií na také, ktoré by profesionálne kreativizovali a humanizovali človeka. Aký majú na tom záujem súčasní predstavitelia televízneho či politického sveta? K čomu, k akým hodnotám či mániám inšpirujeme mladú generáciu prostredníctvom médií? Raz sa môže stať, že generácia sýtená takýmito námetmi, deemocionalizujúcimi a deštruujúcimi primeranú hierarchiu hodnôt, už nebude mať schopnosť rozoznať, čo má na percipienta kultivačný vplyv a čo je iba smutnou karikatúrou.“ Tak varovala svojho času psychologička Eva Jaššová. Ak by sme to nechali naozaj len na svojvôľu mediálneho priestoru, potom môžeme očakávať už v blízkej budúcnosti zánik národnej kultúry a dokonca aj spisovného jazyka ako identifikátora určitého spoločensko-politického organizmu.
Za prirodzenú súčasť funkčnej občianskej spoločnosti sa považuje vysoký podiel účasti občanov na spravovaní vecí verejných, a to aj cez nepolitické štruktúry. Ten sa však paradoxne, a najmä varovne, znižuje. Je to dôsledok občiansky zlej politiky vlády. Sociálna stratifikácia spoločnosti sa podieľa na vytváraní akejsi nižšej triedy. Diferenciácia rôznych príjmových a rôznych vzdelanostných skupín na Slovensku takmer vyvoláva zimomriavky. Naša vlasť naozaj potrebuje aspoň predstavu o prípadnej vízii vývoja spoločnosti, aktualizovanú na súčasné hospodárske podmienky.
Ján ČERNÝ
Karikatúra: Peter GOSSANYI