Prečo nie V4, ktorej činnosť bola utlmená predošlou českou vládou, a prečo vytváranie akejsi V3? Predošlú štátnu štvorkoalíciu založili Slovensko, Maďarsko, Česko a Poľsko v roku 1991 vyhlásením vo Vyšehrade, kde sa tieto susedné krajiny dohodli na posilňovaní vzájomných vzťahov a spoločnom prístupe k témam, ako sú migrácia, bezpečnosť, ekonomický rozvoj a spolupráca v regionálnych a medzinárodných otázkach.
Vychádzali zo spoločného historického vývoja, ktorý bývalé socialistické krajiny doviedol až k zmenám spoločenského zriadenia v roku 1989. Odvtedy išiel každý štát svojou cestou a začali sa objavovať trhliny v spoločnom pohľade na nové skutočnosti. Z Maďarska zaznievajú stále častejšie hlasy o potrebe vytvorenia v rámci EÚ akej-takej protiváhy ku „koalícii ochotných“. Nejde pritom len o riešenie vojenského konfliktu na Ukrajine a o jej podporu.
Po parlamentných voľbách v Česku a predstavení programu novej vlády sa konkrétnejšie ukázali viaceré názorovo blízke pohľady na súčasnú situáciu v Únii i vo svete a zhodné predstavy o ďalšom smerovaní Slovenska, Česka a Maďarska. Vyhlásenia poľských predstaviteľov ukazujú iný smer. Jedným z nich je práve postoj k vojne na Ukrajine. Ide o zásadnú záležitosť, kde najmä Poľsko a Maďarsko následkom historických kontextov, geopolitických záujmov, hospodárskych a vnútropolitických daností krajín idú a pôjdu vlastnou cestou.
Poľsko jednoznačne podporuje hospodársky aj vojensky Ukrajinu, považuje konflikt za hrozbu pre regionálnu bezpečnosť, usiluje sa posilniť spoluprácu s NATO. Jeho historické väzby na západnú Ukrajinu narúša nedostatočná ochota Ukrajiny definitívne sa vyrovnať s obdobím počas druhej svetovej vojny a po nej, keď dochádzalo k vraždeniu poľských občanov na teraz ukrajinskom území.
Maďarský postoj determinuje postavenie maďarskej menšiny na Ukrajine, keďže niektoré ukrajinské zákony považuje za diskriminačné voči Maďarom. Rovnako ako Slovensko vidí neblahé ekonomické následky politiky Európskej únie a Ukrajiny voči Rusku, najmä v oblasti energetiky. Maďarsko nechce vyhrocovanie konfliktu a presadzuje, tiež ako my, diplomatické mierové riešenia. Pri slávnostnom zhromaždení pri príležitosti októbrového výročia povstania v roku 1956 maďarský premiér Orbán doslova vyhlásil, že Maďari nebudú zomierať za Ukrajinu.
Vojakov na ukrajinské územie nebude posielať, odmietol financovať predlžovanie vojnového konfliktu a chce ochrániť maďarských občanov pred následkami cudzieho geopolitického dobrodružstva. Niekde medzi poľskými a maďarskými názormi lavíruje Slovensko. Výčiny banderovcov na slovenskom území nedosiahli rozmer násilností voči poľskému obyvateľstvu na Ukrajine, ale rovnako na ne nezabúdame a nezabudneme.
Po hospodárskej stránke poľská energetická sústava nie je závislá od tranzitu ropy a plynu cez viacero štátov. Poľské prístavy majú možnosti preberať skvapalnený plyn a ropu z každého smeru. Česko sa doteraz tvárilo, že v tranzite cez Nemecko a Poľsko problém nevidí. To sme sa tvárili aj my. Pod aký vážny problém sa tranzit ropy a plynu pre naše vnútrozemské krajiny môže podpísať, ukázalo chorvátske pozastavenie dodávok pre maďarský Slovnaft. Aj keď naša vláda žiadala Európsku úniu o garancie na spoľahlivé a finančne akceptovateľné dodávky ropy a plynu pri prerokovávaní sankcií na Rusko a zákaz ich dovozu, hneď tento príklad chorvátskej blokácie ukázal nespoľahlivosť prísľubov.
Slovensko na ukrajinsko-ruskom konflikte profituje predajom vojenskej techniky na Ukrajinu, nech už jeho obchodné krytie je ľubovoľne kamuflované. Názory novej českej vlády sa ešte len prejavia. Aj keď v programovom vyhlásení Babišovej vlády je uvedené pevné zakotvenie Českej republiky v štruktúrach NATO a EÚ, pre koaličné Okamurovo hnutie Sloboda a priama demokracia ide o ústupok od všetkých predvolebných sľubov daných svojim voličom.
Slovenské krédo „Nijaké dary vojenského materiálu“ zopakovala nová česká vláda vo vyhlásení premiéra Babiša, že zastaví akékoľvek priame financovanie dodávok vojenského materiálu na Ukrajinu zo štátneho rozpočtu, ale české zbrojovky môžu vyvážať zbrane bez obmedzení za iné ako štátne peniaze. Má na to jednoduchý dôvod. Tak ako Maďarsko a Slovensko všetky tri krajiny čelia výraznému rozpočtovému deficitu, majú značné hospodárske problémy a koaličné vlády sú pod neustálym tlakom silnej opozície a mimovládok. Skoordinovať úsilie Maďarska, ktoré našlo viacero styčných bodov v politike a hospodárstve aspoň troch členov bývalého zoskupenia V4.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
