O pár dní sú tu. O pár dní tie ozajstné ‒ skutočné biblické Vianoce. Sviatky pokoja mieru i zmieru, sviatky zázraku milosrdenstva. Aspoň tie kalendárne i tie cirkevné. Vianoce komerčné k nám zavítali prakticky s posledným letným dňom…
Vonku nás atakovali ešte tridsiatky a v „chrámoch mamonu“ na nás už zaútočili vianočné akcie. Isté komerčné rádio od konca októbra nehrá absolútne nič iné ako Happy Christmas, Tichú noc či Rolničky. Spravilo z nich dokonale odpudivé odrhovačky. Fakt nič iné. Vraj „hráme iba vianočné…“ Ak by ste čakali aj vianočné slovo či myšlienku, nedočkáte sa. Na Vianoce možno už budú hrať letnú plážovú muziku –best Summer hits.
Vianoce detstva dnešných dôchodcov trvali týždeň, nanajvýš dva. A ako na tajomný zázrak sme sa na ich duchovnú atmosféru tešili mesiace. Popri chodení do školy na dve zmeny a práci aj v sobotu na tri zmeny. To tajomno v nás zrelo a dozrelo až 24. decembra na Štedrý deň ráno. Dovtedy to boli bežné dni nevľúdnej jesene a zimy. Dnes sa na nás z rádia sype „Santa“ už štvrť roka pred Vianocami a z toho obrovského zázraku, z tej pôvodnej tichej a mystickej noci nezostalo nič. Možno iba povzdych, keď nadíde ten deň pred ňou ‒ chvalabohu, je to za nami. Horlivci konzumu dokázali aj z najväčšieho sviatku roka spraviť odpudivý gýč. Aktivisti spotreby a ich duchovno, to sú peniaze, zisky a ‒ nenávisť. Vianoce, to je však niečo úplne iné. To má byť láska, pohostinnosť aj tých najbiednejších a najmä znovuzrodenie ‒ nielen v náboženskom zmysle, ale aj znovuzrodenie láskyplného človeka v každom z nás. Bez nenávisti a bez závisti, bez negativizmu. Pamätáte sa, prečo si ešte vlastne vinšujeme „láskyplné“? Aj to je už iba takzvaný „dynamický stereotyp“, lebo sa tak patrí ‒ kedysi patrilo, alebo je v tom aj ozajstná ľudská úprimnosť?
Svet okolo nás je plný nenávisti, závisti, zla. Kde sa to negatívne vzalo? Vidina zlatého teľaťa zatienila obraz dobroty a lásky. Ľudia si idú doslova ako dravá zver „po krkoch“, podávanie pomocnej ruky je dnes už iba výnimočný úkaz. V časoch našich starých mám sa nevaril kotol kapustnice preto, aby sa ľudia prejedli, až im bude zle. Ale preto, aby bolo aj pre núdznych, ktorí sa pristavia. Do prírody sa počas Vianoc nechodilo či nejazdilo na „svahy“, ako sa dnes vraví lyžovaniu, ale s košíkom jabĺk, so slamou a s gaštanmi na sánkach pre lesnú zver. Pôst bol pôst a nie obžerstvo na vianočných trhoch, ktoré fungujú už celé týždne pred sviatkami, možno už aj od výročia Veľkej októbrovej. Povedzte niekomu, že tradície, ak nie ste práve veriaci, by sa mali zachovávať. A pošle vás niekam aj s vašimi tradíciami. Vianoce ‒ nevianoce…
Politici si nadávajú navzájom alebo voličom, koľko sa do nich vojde, aby si v čase Vianoc vyvesili na svoje profily na sociálnych sieťach úlisné a farizejské želania pokoja a lásky k najväčším sviatkom. Aby si splnili povinnosť byť „za pekných a dobrých“. Pritom sú bez štipky hanby celoročne plní vražednej vzájomnej nevraživosti, ktorú na občanov vylievajú vedrami. Robme si Vianoce celý rok! Maštaľ už máme. Obchody a rádiá budú vďačne robiť vianočné „entrée“ už aj na Medarda. A politici sa budú cítiť ako doma. Akurát, hm, kde zostanú ľudia? Kde zostanú tradičné ľudské hodnoty a sviatočné pojmy? Kam sa podeje ľudskosť ako taká? A kam to nádherné duchovno? Stačí nám naozaj iba to materiálno? Asi nám naozaj neostáva nič iné, ako sa tešiť, že čoskoro bude po sviatkoch a vrátime sa k našim každodenným rituálom spontánnej nenávisti. Ale to je veľmi úbohá perspektíva…
Text: Ivan BROŽÍK
Foto: Internet