(Pohľady na zvykoslovie konca a začiatku roka)
Text a foto: Martin JADRANSKÝ
„Čas letí jak vtáci nedozierni…“ povzdychne si básnik a uviaže uzlík na niti tradícií. Množstvo nití nás vedie k nezabúdaniu na tradíciu, vedomostiam o predkoch a hrdosti na korene.
Aj v najbelšej časti roka zvyky a tradície oddávna ovplyvňovali život predkov a ovplyvňujú naše životy doteraz. Sviatky pokoja, lásky a hojnosti každoročne zavítajú do našich domovov a prinútia nás aspoň na chvíľu sa zastaviť. Seba i čas. Čaro, vôňa, symboly, koledy… Väčšina z nás ho spája s kresťanskou tradíciou a biblickým posolstvom. Naši pohanskí predkovia v týchto dňoch oslavovali zimný slnovrat. Kresťanstvo prebralo mnohé pohanské obrady a naplnilo ich novým posolstvom. U nás sa kresťania na slávenie Vianoc pripravujú mesiac vopred.
V advente počas štyroch nedieľ zapaľujú sviečky symbolizujúce očakávaný príchod spasiteľa. Z pohanských zvyklostí ostalo ozdobovanie príbytkov… Neodmysliteľnou súčasťou predvianočných zvyklostí je 13. december, sviatok Lucie, ktorý patrí k tzv. stridžím dňom. Rodiny sa na slávenie najkrajších sviatkov pripravovali, upratovali príbytky, vyrábali ozdoby a hľadali stromček. Zavesili ho na drevenú hradu, najčastejšie nad vyzdobený stôl. Voňali oriešky i jabĺčka, šušťali slamené ozdôbky. Pod stromčekom nechýbal betlehem s posolstvom Božieho narodenia.
■ MNOŽSTVO SYMBOLOV
Štedrý večer (24. december) je sprevádzaný množstvom symbolov. Zapálená sviečka pomáha nájsť cestu, oblátka symbolizuje spoločný pokrm, med, orechy a jabĺčka zabezpečia zdravie. Cesnak a cibuľa ochránia pred zlom, šupinky z ryby prinesú peniaze a šťastie. Na Štedrý deň sa z domu nesmie nič požičiavať, aby neprišla bieda. Zvláštne je aj stolovanie. Nemal by chýbať párny počet tanierov a miesto pre pocestného.
Po večeri otec rozkrojil jablko, ak bolo zdravé, rodinu čakal pokojný rok. Ľudia si všímali aj symbol, ktorý vznikol prekrojením: krížik znamenal chorobu, hviezda zdravie. Slobodné dievčatá mohli vyjsť von, a ak mali šťastie, stretli pravého. Celodenný pôst sa končil východom prvej hviezdy. Na stôl sa dostali kapustnica, ryba, med, oblátky, koláče, ovocie či opekance – pupáky… Medovým krížikom otec a matka ozdobili čelá ľudí aj zvierat. Po večeri sa rodina usadila k vianočnému stromčeku a začali sa deliť darčeky.
Kronika ozdobeného vianočného stromčeka má prvú stránku popísanú po nemecky. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roka 1507 z Alsaska. Na našom území sa tradícia najprv udomácnila v mestskom prostredí a koncom 19. storočia začala prenikať na vidiek. Dovtedy ľudia v izbách vešali slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc? V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod života a stromy sa tešili veľkej úcte… V ľudovom prostredí sa zdobil jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi, koláčikmi, vtáčikmi zo slamy i z cesta…
■ POLNOČNÁ OMŠA
Vianočné sviatky nás zomkýnajú a zastavujú čas, pokoj je plný tajuplnosti a nezameniteľnej atmosféry… K pocitom šťastia a spokojnosti patrí starostlivosť o dušu: rodina od bohatého stola odchádza na polnočnú omšu… Najväčším sviatkom Vianoc je 25. december – veď sa narodil Kristus. Na Štefana, 26. decembra, chodili po dedinách pastieri – betlehemci v nevšednom šate. Jemne cinkali zvončeky a zneli koledy.
V súvislosti s betlehemcami – i vianočnými pohľadnicami – sa pristavíme pri špecifiku Horného Považia a Kysúc. Sociálnom, ekonomickom, ale aj kultúrnom fenoméne drotárstva a pri malých drotároch, džarkoch, pomocníkoch majstrov vandrovného remesla. Ako uvádza historička umenia a znalkyňa drotárstva Monika Váleková, výrobcov pohľadníc „drotári zaujali nostalgiou a nezávideniahodným spoločenským postavením, ale aj hodnotami, akými bola úcta k ich remeselnej práci, obdiv k zručnosti, skromnosti a pokore… spomínaný sociálny podtón býval znásobený predovšetkým na umeleckých pohľadniciach, na ktorých sa spájali drotárske námety s motívmi Vianoc...“
Podoby drotárov na pohľadniciach vyjadrovali pravé posolstvo Vianoc – ľudskú spolupatričnosť, obetavosť i súcit. Betlehemy sme už spomínali a môžeme konštatovať, že opäť patria k Vianociam aj z pohľadu súčasníka. Ich tradíciu zaviedol svätý František z Assisi, ktorý na Vianoce 1223 pripravil v jaskyni blízko talianskeho Greccia jasličky, do ktorých uložili živé dieťa a k nemu postavil Máriu a Jozefa… Na území dnešného Slovenska sa začali objavovať od 13. storočia.
Neskôr v kostoloch vznikali gotické krídlové oltáre. Baroko prinieslo honosné betlehemy v životnej veľkosti, k Svätej rodine pribudli Traja králi, anjeli i zvieratá. Jozef II. koncom 18. storočia zakázal betlehemy v kostoloch, ľudia ich preto začali stavať doma v zjednodušenej podobe. Išlo predovšetkým o drevené vyrezávané betlehemy. Na severozápadnom Slovensku dominovali jednoduchšie betlehemy, často prenosné, ktoré plnili svoj cieľ pri pochôdzkových hrách.
Aktuálnu líniu betlehemov reprezentujú monumentálne diela vystavené na námestiach väčších miest, často ide o trvalo vystavené artefakty v kostoloch s mechanizmami umožňujúcimi pohyb. Z tohto pohľadu sú unikátom terchovský betlehem v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej a monumentálne dielo Jozefa Pekaru Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej, najväčšie dielo svojho druhu z celoslovenského zreteľa. Nájdete ho v strede obce hneď vedľa kostola v Dome Božieho narodenia. Nezobrazuje len Kristovo narodenie, ale aj dejiny národa v nádhernej a výstižnej „skratke“. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach…
■ SLOVENSKÝ BETLEHEM
Na pozadí sa týči Kriváň, jeden zo symbolov národa. Dielo zobrazuje práce a remeslá, kroje, zvyky a spôsob života. Postavy sa pohybujú, pracujú, ale i zabávajú sa – žijú. Tak ako celý Slovenský betlehem, ktorý je učebnicou dejepisu i zemepisu, zrkadlom umu a umenia. Dielo je dlhé 8,5 metra, široké 2,5 metra a vysoké tri metre. Spolu je tu rozmiestnených asi tristo postáv, polovica sa pohybuje. Stredobodom kompozície je maštaľ, kde sú okolo Ježiška v jasličkách postavy Panny Márie, sv. Jozefa a dedinského chlapčeka, ktorý prináša svoju obľúbenú hračku – koníka. Bokom stoja Traja králi.
Okolo sú pastieri i zvieratá. Obraz dopĺňajú ďalšie postavy, ktoré prichádzajú v sprievode a pred jasličkami sa poklonia. Na čele sú sv. Cyril a sv. Metod, pokračujú sviatočne oblečené rodiny, prinášajú dary. Dcéra, matka, otec a dedko v čičmianskom kroji prinášajú krčah mlieka. Starček a starenka z oravských hôr zas pokoj, vrúcnosť a zbožnosť. Postavy od Malaciek, zo známej vinohradníckej oblasti, putne hrozna. Za nimi idú drotári ‒ chlap a žena s košíkom hríbov zo Ždiaru.
Chlapec z Detvy má na rukách jahňa, za ním ide žena v typicky vyšívanom detvianskom kroji a muž s fujarou. Chlap aj s rodinou z Nitry nesie gajdy. Zo Šariša prichádza žena s vlniakom, v ruke drží košík, v ktorom má hus. Sprievod uzatvára rodina z východného Zemplína… Unikátny betlehem je sprístupnený po celý rok, predsa však, nájdite si čas na jeho návštevu práve v čase vianočnom. Umocníte sebe i blízkym prežitie najkrajších sviatkov roka.
■ SPEVAVÍ KOLEDNÍCI
Čo by boli Vianoce bez kolied?! Najznámejšou vianočnou piesňou, pri ktorej tónoch nás v okamihu premkne sviatočný pocit, je určite Tichá noc. Text pochádza z rakúskeho mestečka Lungau, kde ho v roku 1816 zložil duchovný Mohr. Presne 24. decembra 1818 požiadal organistu, aby k jeho básni skomponoval priliehavú melódiu. Tak vznikla skladba pre dve spevácke sóla, chór a gitarový sprievod, pretože tamojší organ mal – našťastie! – poruchu. Mohr ju hneď zaradil do polnočnej omše.
Kaplnka dodnes nesie jej meno a text tejto najznámejšej vianočnej piesne preložili do mnohých jazykov sveta, v súčasnosti takmer do tristo! Pripomeňme si jej slovenskú podobu: „Tichá noc, svätá noc! Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebeský ticho spí, sní. Tichá noc, svätá noc! Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť: Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu! Tichá noc, svätá noc! Nežná tvár, lásky žiar božsky rozsieva v jasličkách tam: bije záchranná hodina nám v tvojom zrodení, Boh, Syn, Ježiško, Láska, Boh Syn!“
Slovenské koledy predstavujú vzácny dokument, ktorý je aj zrkadlom významnej časti kultúrnej histórie. Hoci v nich nachádzame aj špecificky slovenské piesne, veľká časť z nich logicky úzko súvisí s vianočnými piesňami susedných národov. V období 19. a 20. storočia predstavovali viac ako polovicu koledového fondu, sú cenným prameňom poznania spolužitia ľudovej, poloľudovej a umelej piesne. Ukazujú aj vedome budovaný chodníček návratov k slovenskému folklóru. Hoci aj takýto: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského
nám Pán narodil sa. Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, na svet nám je poslaný, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského Kristus Pán narodil sa…“
Najkrajšie sviatky v roku vrcholia Silvestrom a vítaním Nového roka. V minulosti sa naši predkovia s posledným dňom v roku lúčili bičmi a poriadnym plieskaním. Ako na Nový rok, tak po celý rok. Mali by sme teda dávať pozor, čomu sa v tento deň venujeme – nehádať sa, deti musia poslúchať a gazdiné vystríhať sa lenivosti. Posledným sviatkom charakterizujúcim obdobie je 6. január – sviatok Troch kráľov. Počas neho nosia ľudia vodu do kostolov i chrámov a posvätenú ju odnášajú domov. Svätila sa aj soľ, ktorú pridávali dobytku do krmiva. Do polnoci sa museli zjesť všetky zvyšky novoročných jedál. Ak by sa nimi šetrilo, čakala by domácnosť bieda. A to predsa nechcel nikto a nechce ani dnes…
