Vtáčí raj na Senianskych rybníkoch rastie aj vďaka ich úsiliu

Zhováral sa Marián ŠIMKULIČ ‒ Foto: autor a SOS/BirdLlife Slovensko  

Pri príležitosti už dvanásteho ročníka Vítania žeriavov na zemplínskych Senných rybníkoch sme hovorili s Matejom REPELOM, riaditeľom Slovenskej ornitologickej spoločnosti Bird Life Slovensko. 

Štátna prírodná rezervácia Senianske rybníky (okres Michalovce) je od januára 1995 národnou prírodnou rezerváciou, ktorá predstavuje cenné územie pre vodné a pri vode žijúce vtáctvo a zároveň jedinečnú lokalitu pri ich jarnom a jesennom migračnom ťahu. Stretávame sa pri vítaní už azda pre Senné typického vodného vtáka?

Žeriavy túto zimu opäť prezimovali, vyše šesťtisíc žeriavov popolavých u nás strávilo celú zimu. Aj migrácia žeriavov sa začala už vo februári, keď ich cez naše územie tiahli desaťtisíce, pozorovali sme kŕdle s početnosťou jedenásťtisíc až dvanásťtisíc vtákov, ktoré sa tu zastavovali a nocovali na rybníkoch. Vrchol migrácie bol začiatkom marca, keď už tradične odprevádzame posledné žeriavy smerom na sever.

Koľko vtákov využíva na hniezdenie, prípadne na migráciu tunajšie rybníky?    

Na Senianskych rybníkoch, okolitých lúkach a mokradiach bolo doteraz zaznamenaných 295 druhov vtákov, pričom na Slovensku evidujeme 380 druhov. Množstvo druhov vtákov tu migruje alebo aj hniezdi. Počas migrácie sa tu zastavujú najmä vtáky, ktoré sú viazané na vodu, mokrade, prípadne poľnohospodársku krajinu s lúkami alebo poľnými lesíkmi. Našli by sme medzi nimi dravce, ako sú kane sivé či kane popolavé, vodné vtáky ako kačice, husi, bahniaky, rôzne druhy chriašteľov, potápky, potápače až po drobné spevavé vtáky, ktoré tiež využívajú mokrade. Patria medzi ne trsteniariky, penice, strnádky, fúzatky trstinové, celé spektrum vtákov počas nasledujúcich dvoch mesiacov preletí až v státisícových počtoch.

Časom sa mení aj druhová skladba vtákov, ktoré sem prilietajú. Predpokladám, že do Senného sa dostávajú aj nové, doteraz neznáme druhy.

Druhové spektrum súvisí so zmenami podmienok, klímy, ale aj tým, ako rybníky zarastajú alebo sa vyčistia, čo vyhovuje rôznym druhom. V posledných rokoch pribudol do zoznamu stále vzácny kormorán malý, chránený druh, ktorý sa zmenou klímy šíri z juhu na sever. U nás hniezdi od roka 2022. Nejde o veľkého kormorána, ktorý je problematický a kontroverzný. Ďalším druhom je ibisovec hnedý, ktorý sa tiež z podobných dôvodov šíri z juhu na sever.  Priletela k nám aj hltavka chochlatá, volavkovitý druh, ktorý ľudia poznajú z prírodopisných seriálov, kde sa vozia na chrbtoch hrochov a pakoňov v africkej savane.

Okrem vodnej plochy, mokradí a lúk sú tu tiež poľné lesíky so stromami. Aké vtáky ste zaznamenali na kŕmidlách?

Naše kŕmidlá využívalo desať až pätnásť druhov vtákov. Popri bežných sýkorkách veľkých, belasých, vrabcoch poľných, piniek to boli  ďatle, brhlík, glezgy či pinka severská, ktorá tu iba zimuje.

Najviac ohrozenou skupinou, ktorá sa v posledných desaťročiach prejavuje úbytkom druhov, sú vtáky žijúce  v poľnohospodárskej krajine. Čo robíte, aby ste zastavili tento trend? 

Voľakedy bežné druhy vtáctva, ktoré hniezdili na poliach a lúkach, dnes výrazne ubúdajú. Je to spôsobené  intenzívnym priemyselným poľnohospodárstvom, v ktorom sa používa množstvo chémie, pričom sa ničia hmyzí škodcovia i burina, čo  spôsobuje, že krajina je sterilná bez biodiverzity a vtáky nemajú dostatok potravy. Liekom na tento stav pre prírodu je prinavrátenie k tradičnému, extenzívnemu využívaniu krajiny a pasienkarstvu. Usilujeme sa o to na našej lúke Ostrovik v Sennom.

Obnovili sme pastvu dobytka, zakúpili tradičné plemeno – uhorský sivý dobytok, ktorý je ideálny na tunajšie náročné podmienky, keďže na jar sú zaplavené lúky a sú tu  močiare, v lete je zase veľmi sucho, horúco s množstvom komárov. Prítomnosť dobytka a pastva lúk vytvárajú vhodné podmienky na rastlinstvo, na ktoré je naviazané množstvo hmyzu, výrazne sa zvýšila biodiverzita, na ktorú  reagovali  vtáky. Tie dostupnú potravu využívajú. Vďaka tomu sa tu vrátili aj také druhy, ako je kalužiak červenonohý, a zvýšili sa počty kedysi tradičných vtákov, ktoré sú dnes vzácne, ako je škovránok poľný, trasochvost žltý či strnádka lúčna. V priemyselnej poľnohospodárskej krajine tieto druhy ubúdajú, u nás ich stavy rastú.

Zásahy, ktoré v krajine urobil človek v minulosti i  vplyvy na zmenu klímy a ďalšie negatívne činnosti, pôsobia na krajinu. Ako sa vám darí uskutočňovať projekty prinavrátenia mokradí do krajiny?

V  minulosti bola snaha zúrodniť východoslovenskú nížinu, ochrániť ľudí pred povodňami či pred chorobami, ktoré sa šírili vinou komárov alebo záplavami. Bolo pritom odvodnených mnoho tisíc hektárov a zničených množstvo mokradí. Úmysel to bol iste dobrý, ale rokmi sa prejavujú  negatívne následky vo forme poklesu biodiverzity, problémov s adaptáciou na zmenu klímy, s obrovským suchom či, naopak, návalovými dažďami.

Práve mokrade sú veľmi dobrým prostriedkom na to, aby sme týmto problémom dneška vedeli lepšie odolávať. Aj preto sme sa už pred mnohými rokmi pustili do  obnovy a revitalizácie mokradí. Dnes využívame niektoré kanály, ktoré slúžili v minulosti na odvodnenie, aby sme vodu zadržali v krajine. Počas povodní na rieke Laborec či Latorica sa usilujeme cez rúrové priepusty púšťať vodu opäť do mokradí, aby sa znovu oživili a voda udržala v krajine. Je to dôležité nielen pre vtáky, pre prírodu ale aj pre náš život v tomto prostredí.