Nasledujúci úvodník sa budem snažiť písať v duchu určitého apelu, výzvy k tvorivosti, ale aj v kontexte toho, čo v roku 2025 robí, resp. už realizovala Matica slovenská v rámci ROKA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV. Osobne som totiž na podujatiach vyslovene žiadal matičiarov z miestnych odborov, ako aj spriaznených učiteľov v regiónoch, aby motivovali deti a mládež k písaniu do ORLA TATRANSKÉHO. Veď bola to práve táto literárno-náučná príloha, vydávaná medzi rokmi 1845 až 1848, do ktorej písali svoju pôvodnú tvorbu A. Sládkovič, J. Kráľ, J. Kalinčiak, S. Chalupka, J. M. Hurban či J. Francisci. Či už sú to tieto významné mená štúrovskej generácie či značka časopisu, ide o mimoriadne atraktívny publikačný priestor, cez ktorý sa Matica slovenská a Slovenský literárny ústav MS otvárajú mladým ľuďom.
Opakujem teda výzvu aj pri príležitosti písania tohto úvodníka. Vážené panie učiteľky a páni učitelia, organizátori súťaží a predsedovia miestnych odborov, motivujte mladých k tvorbe a zasielajte ich texty šéfredaktorovi Júliusovi Lomenčíkovi. Možno práve na tejto platforme sa objavia nové mladé talenty, z ktorých sa stanú budúci aktívni tvorcovia slovesného umenia. Veď Matica slovenská aj zásluhou jej predsedu M. Gešpera je zameraná práve na mladých ľudí, lebo v nich je jej budúcnosť. Treba preto využiť aj túto platformu pre ich budúce inštitucionálne podchytenie a motivovanie k tvorbe. Toľko teda k výzve pre mladých spisovateľov – básnikov, prozaikov, esejistov, recenzentov či publicistov. Čítajte, tvorte, píšte, publikujte!
Prejdime však k druhej časti úvodníka zameranej na aktivity samotnej Matice slovenskej. Rok 2025 je venovaný zahraničným Slovákom a v tomto kontexte sa podarilo už niekoľko zaujímavých podujatí. Už v januári sa menšia matičná delegácia zúčastnila pietnej spomienky na predsedu zahraničnej Matice slovenskej Jána Bulíka, ktorému bude odhalená busta v septembri, a to v rámci konferencie venovanej druhej vlne národného obrodenia. Druhým veľkým menom krajanskej problematiky je Ján Sirácky, ktorému venovala riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Katarína Koňariková rozsiahly vedecký seminár s účasťou predstaviteľov krajanských organizácií. K aktivitám možno zaradiť aj zahraničnú pracovnú cestu matičnej delegácie do Srbska, kde okrem návštevy Archívu Vojvodiny a Matice srbskej navštívili aj zahraničných Slovákov, predovšetkým fotografa Pavla Surového, ktorý svoju výstavu TRÓN neskôr prezentoval za účasti matičiarov aj v Martine (prišla aj herečka a producentka Deana Jakubisková).
Zahraniční Slováci sa tiež zúčastnili podujatia Dolnozemská veselica, ktoré organizuje matičiar Miroslav Lóci v Horných Salibách. Zaujímavý projekt Matice a Ministerstva zahraničných vecí SR realizujú kolegyne Koňariková a Majeriková – literárne besedy s účasťou detí zahraničných Slovákov z DOLNEJ ZEME. Matica slovenská ešte koncom minulého roku realizovala zahraničnú návštevu Slovinska (téma paralelných slovensko-slovinských dejín na Univerzite v Ľubľane), vo februári nasledovala pracovná cesta do Srbska a návšteva Lužických Srbov v Budyšíne. Po ceste sa tiež delegácia zastavila pri hroboch dejateľov Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika v Prahe.
Matica slovenská v spolupráci so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov a Spoločnosti Ladislava Novomeského pripomenula 80. výročie víťazstva nad fašizmom veľkou výstavou na Bratislavskom hrade (kurátor: Dr. Skrak) a ocenila IN MEMORIAM tiež matičiarov aktívnych v odboji a SNP. V rámci pripomínania osobností zorganizoval Slovenský literárny ústav MS podujatie k 120-ročnici Frantička Hečka spojené s prezentáciou knihy Ľuba Olacha o Dr. Clementisovi, a aktívne sa zapojil do podujatia k 230. výročiu narodenia P. J. Šafárika, ktorú organizovali rožňavskí matičiari za účasti Slovenskej televízie a rozhlasu. Multižánrové podujatie bolo venované filmovým Štúrom – hercom D. Jamrichovi, Š. Kvietikovi a J. Šimonovičovi, ktoré bolo spojené aj s prezentáciou poézie Tatiany Juríkovej, hudbou Lidky Žakovej, ukážkami z filmov, ale aj prednáškou nového riaditeľa Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Michala Badu o štúrovských vychádzkach po okolí Bratislavy (súčasne bol tiež s mladými matičiarmi v ten istý deň realizovaný na počesť štúrovcov výstup na hrad Devín za účasti STVR).
Matica ocenila významné osobnosti: minulý rok herca Štefana Kvietika, ktorý tohto roku odišiel do večnosti, spisovateľa, ktorého preslávila Tisícročná včela a Pacho hybský zbojník, Petra Jaroša, akad. mal. doc. Stanislava Harangozoa a jazykovedca prof. Jána Kačalu, ktorému MS vydala celoživotné dielo Skladba slovenského jazyka. S. Harangozo zasa prezentoval svoju výstavu Farebné dotyky za účasti prezidenta Ivana Gašparoviča s „predkrmom“ k 130-ročnici Mikuláša Galandu. SLÚ MS sa tiež podieľal na kultúrnej výmene s Kazachstanom (porovnanie Abaja a Štúra), ktorej výstup bol aj preklad textu do kazaštiny na prestížnej stránke Abai.kz.
V rámci publikačnej činnosti sú pripravené publikácie o L. Novomeskom a Horváthovi, ako aj o druhej vlne národného obrodenia. Matica slovenská teda aj v roku 2025 pokračuje v organizovaní zaujímavých a inšpiratívnych podujatí.
Text a foto: LUKÁŠ PERNÝ
