Čo je pravda? Sv. Ján apoštol zaznamenal Pilátovu otázku, na ktorú doteraz nevie nikto správne a jednoznačne odpovedať. Ešte aj umelá inteligencia vyhýbavo hovorí, že pravda je komplexný koncept, ktorý sa rôzne interpretuje vo filozofii, etike, práve a každodennom živote. Ak sa držíme definície umelej inteligencie, dá sa rozoznať, čo je pravda v každodennom živote na Slovensku? Čo je hoax a čo je pravda? Na odpovede na túto otázku tu máme množstvo „expertov“, ktorí odpoveď vedeli, vedia a v budúcnosti podľa aktuálnej politickej situácie budú vedieť – ale najmä ju korigovať.
Niektorí boli platení z rozpočtu polície, niektorí sú financovaní z rozpočtu parlamentu, niektorí z rozpočtov ministerstiev. Niektorí dostávajú tučné honoráre, niektorí fungujú ako súdni znalci a niektorí pôsobia rovno ako prokurátori a sudcovia. Boli časy, keď nositeľom absolútnej pravdy bola Pravda. Najprv to bola Pravda chudoby, potom Pravda vo vlastníctve komunistickej strany. Teraz je Pravda vo vlastníctve cypersko-moravskej firmy a na Pravdu chudoby si počkáme. Na jednoznačnosť pravdy kedysi dozerala jediná strana, na ktorú dozerala jediná strana z Východu. Potom sa pravda presťahovala na Západ. Dozoruje ju blízky Západ s nálepkou Európska únia a ďaleký Západ pod názvom Spojené štáty. Tento jednoduchý režim sa nám najnovšie začína kaziť. Na ďalekom Západe existuje americký Výbor pre súdnictvo Snemovne reprezentantov.
Dal si tú robotu, že vypracoval a zverejnil stošesťdesiatstranový dokument „Ohrozovanie prejavu cenzúrou zo zahraničia“ o tom, ako desaťročná európska kampaň za cenzúru globálneho internetu poškodzuje americkú slobodu prejavu v Spojených štátoch. Keď si veľavážená inštitúcia ako Snemovňa reprezentantov USA nechá vypracovať takýto dokument, mali by sme na päť a pol miliónovom Slovensku asi veriť, že obsahuje pravdu alebo sa pravda ohýba a deformuje. Výbor vyšetril, ako a do akej miery zahraničné zákony a nariadenia nútia cenzurovať prejavy v Spojených štátoch. Správa je vypracovaná na základe informácií od najväčších informačno-technologických spoločností, ako komunikovali so zahraničnými vládami a s Európskou komisiou o moderovaní obsahu textov.
Spoločnosti informovali výbor o tom, ako Európska komisia využíva zákon o digitálnych službách (DSA) na zavádzanie globálnej online cenzúry politických prejavov, humoru a satiry. Výbor sa pochválil, že doteraz táto snaha Európskej komisie sa diala v utajení a len vďaka nemu sa prvýkrát dostala na svetlo sveta. Zákon EÚ o digitálnych službách označuje výbor za vyvrcholenie úsilia EÚ o umlčanie politickej opozície. Úsilia o potlačenie naratívov, ktoré kritizujú politický establišment.
Pôvodne internet a sociálne médiá boli považované za silu, ktorá demokratizuje prejavy a s nimi aj politickú moc. Lenže to ohrozovalo zavedený politický poriadok Európskej únie. Preto sa usilovala čeliť rastúcim populistickým hnutiam, ktoré spochybňovali jej jediné predpisové názory na politicky citlivé témy. Európska komisia si uvedomila hrozby a začala vytvárať rôzne fóra, na ktorých európski regulátori usmerňovali technologické platformy, ako a aký obsah by sa mal moderovať, čiže cenzurovať. Vytvorila dokonca príručku, ktorá určovala témy, na ktoré sa treba zamerať, ako Populistická rétorika, „Protielitický“ obsah, Protivládny protieurópskoúniový obsah, Politická satira, Protimigrantský a islamofóbny obsah, Proti-LGBTIQ… obsah, Protiutečenecké/protiimigrantské nálady.
Citát zo správy: „Tieto dokumenty ukazujú rozsah – a úspech – globálnej cenzúrnej kampane Európskej komisie. Európska komisia v rámci komplexného desaťročného úsilia úspešne vyvinula tlak na platformy sociálnych médií, aby upravili svoje globálne pravidlá moderovania obsahu. Hoci sa to často prezentovalo ako boj proti takzvaným ‚nenávistným prejavom‘ alebo ‚dezinformáciám‘, Európska komisia sa usilovala cenzurovať pravdivé informácie o niektorých z najdôležitejších politických debát v nedávnej histórii – vrátane pandémie ochorenia COVID-19, masovej migrácie a transgenderových otázok. Po desiatich rokoch Európska komisia zaviedla dostatočnú kontrolu nad globálnymi online prejavmi, aby komplexne potlačila naratívy, ktoré ohrozujú jej moc.“ Po tomto konštatovaní by sa
Pontský Pilát ešte raz opýtal, čo je pravda? To, čo nám rozporuplne naservírovali Európska únia, vláda a médiá o kovide, o potrebe vytvárania multikultúrnej spoločnosti a ďalších témach? Práve teraz padajú trestné podania za nekonformné názory a vyjadrenia. Protimainstreamoví odborníci sú znevažovaní, útočí sa na nich v médiách, spoločensky sú dehonestovaní vyznávačmi jediného „správneho názoru“. Máme vôbec čakať na mea culpa zhora a na holú, necenzurovanú pravdu o skutočnostiach, ktoré stále štiepia našu spoločnosť? Alebo o nej rozhodnú súdy?
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: SNN (AI)
