Digitálna gramotnosť sa vyžaduje už od útleho veku, ale…

Stále menšie deti dokážu narábať s dotykovou technológiou. Taká je súčasná realita. Podmienky na rozvoj dieťaťa sú na úplne inej úrovni, ako boli kedysi. Rozvoj doby nemôžeme zastaviť, rovnako ako nemôžeme umelo brzdiť napredovanie detí. To my sa musíme prispôsobiť spoločnosti, v ktorej oni žijú.

Dnešné deti majú byť ‒ dokonca musia byť digitálne gramotné. Každý chce patriť do určitej skupiny, a ak nechceme, aby boli naše deti „outsidermi“ bez technických zručností, musíme im umožniť rozvíjať sa aj v tomto smere. Podstatný je však spôsob a podmienky, ako im to umožníme.

■ V URČENÝCH MEDZIACH

Cestu k nevhodným obsahom na internete si vedia nájsť dnešné deti samy, povedzme si, aké jednoduché je nájsť odkazy na príslušné stránky, a akýkoľvek zákaz vyvolá len zvedavosť dieťaťa. Prostredníctvom zákazov to nejde, ale pomocou hraníc áno. Deti potrebujú mať presne určené hranice, aby sa naučili akceptovať ich limity. Jednou z nich je čas. Keď majú deti určené, ako dlho sa môžu „hrať“ na internete, obmedzí ich to vo vyhľadávaní iných obsahov. Jednoducho na to nebudú mať čas. Je to rovnaké ako pri obmedzení detí v pozeraní rozprávok, ktoré môžu pozerať po tom, keď si spravia domáce úlohy. Tí rodičia, ktorí deťom dovolia využívať sociálne siete kedykoľvek, nerobia dobre. Na internete nájdeme veľmi veľa programov na vzdelávanie detí, rôzne grafické programy či „obyčajné“ rozprávky, lenže porovnateľne veľký počet je stránok s nevhodným obsahom pre deti ‒ so sexuálnym alebo s agresívnym. Dokonca zisťujeme, že dnešné deti sa prostredníctvom týchto obsahov stretávajú s tematikou smrti a musia sa vyrovnávať so smrteľnosťou výrazne skôr ako my. To nás navádza na otázku, čudujeme sa, že sú viac úzkostnejšie a hyperaktívnejšie s takým množstvom informácií a obsahov, ktoré musia prijímať a nejakým spôsobom sa s nimi vyrovnať?

■ K POČÍTAČU SPOLOČNE

Rovnako dobré je nestrácať s deťmi kontakt, aj pokiaľ ide o svet technologických výdobytkov a internetu, v ktorom sa nemusíme cítiť ako „ryba vo vode“. Aj keď máte pocit, že s ním nie ste schopní držať krok, sadnite si spolu s dieťaťom za počítač. Najdôležitejšie totiž je nasmerovať činnosť dieťaťa na internete správnym smerom. Keď sa rodičia rozprávajú s deťmi o videných obsahoch a scénach (filmov, hier a. i.), ovplyvňuje to ich vnímanie a prežívanie takýchto obsahov, a tým aj celkový postoj k prezentovaným pozitívnym či negatívnym hodnotám. Vedie ich to k rozvoju kritického pohľadu, zmenšuje sa tak možný vplyv nevhodných obsahov na psychiku dieťaťa. Doba je však taká, že často nemáme čas, aby sme s deťmi trávili práve čas za počítačom či pri televízore (alebo tablete?). V tom prípade musíte mať pod kontrolou, čo dieťa na internete robí, aké obsahy pozerá. Skúšanie hraníc a zvedavosť sú typické pre detský vek. Deti chcú vedieť to, čo je im zakázané do osemnástich rokov. Motívom je aj túžba niekam patriť a zapadnúť. Kto nemá facebook konto, akoby v súčasnosti ani neexistoval. Netreba hádam hovoriť, že mať iba stopäťdesiatich kamarátov na facebooku, keď iní ich majú štyristo, je žalostne málo. Prostredníctvom atraktívneho dizajnu a možností facebooku či pokecu si dospievajúce deti neuvedomujú, že zdieľajú osobné údaje s hocikým. Deťom je potrebné technológiu zverovať, ale ruka v ruke s dôverou a pravidlami. Okrem tejto „domácej“ mediálnej výchovy v súčasnosti existujú rôzne detské filtre alebo rodičovské zámky, aby sa deti nedostali na stránky s nevhodným obsahom v neprítomnosti rodiča.

PhDr. Štefan MATULA, PhD. – Foto: (internet, seznam správy)