KOMENTÁR

Roman MICHELKO

Na príbehu Juliana Assangea môžeme priam čítankovo ukázať, aké sú dnešné mediálne elity pokrytecké. Vzniká  tu hnutie na ochranu whistleblowerov, pripravuje sa špeciálna legislatíva, aby ochránila tých, ktorí síce porušia zákon, prípadne vnútorné normy tej-ktorej organizácie, a vynesú utajované či dôverné informácie, ale keďže konajú vo verejnom záujme, sú hodní ochrany a ich protiprávne či dokonca protizákonné konanie musí mať imunitu. Majú byť špeciálne chránení napríklad pred zamestnávateľmi, o praktikách ktorých informovali verejnosť, čím ich síce poškodili, ale keďže konali vo verejnom záujme, tak je im všetko odpustené.

V súčasnosti sme na Slovensku svedkami niečoho podobného, čo sa navyše praktikuje v značnom rozsahu, a to je vynášanie z vyšetrovacích spisov. Aj v tomto prípade je všetko dovolené, veď treba živiť teóriu o prepojení kriminálnych špičiek na tie mocenské. V prípade, keď  nejde o náš domáci rybníček, je však naraz všetko inak. Pripomeňme si teda, kto je Julian Assange a prečo sa pred deviatimi rokmi dostal do pozornosti médií.

V roku 2010 americký vojak Bradley Manning poslal zakladateľovi stránky WikiLeaks Julianovi Assangeovi množstvo utajovaných informácií o zločinoch, ktoré páchala americká armáda najmä v Iraku, ale aj v Afganistane a inde vo svete. Ich zverejnenie vyvolalo na jednej strane veľké rozhorčenie štátnej administratívy USA, ale aj zdesenie svetovej verejnosti, keď sa dozvedela, akým spôsobom sa vytvára „trvalá sloboda“. Celý svet doslova šokovali  zábery z vrtuľníka, ktorého pilot z ničoho nič spustil zúrivú paľbu z guľometu na nič netušiacich civilistov…

Okrem toho WikiLeaks odhalilo množstvo diplomatických depeší, v ktorých sme sa dozvedeli, čo si myslia predovšetkým americkí diplomati o tej-ktorej krajine a pomeroch v nej. Tak sme sa napríklad dozvedeli, že o skorumpovanosti takého Mikloša vôbec nepochybovali, ale, ako vieme, na rozdiel od iných politikov si to nechali pre seba a verejne to nijako neprejavovali.

Vráťme sa však do roka 2010. V tom čase spôsobilo zverejnenie WikiLeaks skutočné zemetrasenie. Assange sa stal celosvetovou celebritou, na strane druhej sa stal aj najnenávidenejšou osobou, pričom bolo jasné, že USA urobia všetko, aby ho dolapili a exemplárne potrestali. Lebo, ako vieme, zlé príklady priťahujú. Bradley Manning bol nakoniec odsúdený na päťdesiatdva rokov väzenia práve za to, že informácie o vojnových zločinoch, ktoré páchala americká armáda, posunul práve WikiLeaks, ktoré ich zverejnili. Assange sa tak stal horúcim kandidátom na osobnosť roka časopisu Time. To sa však napokon po extrémnom odpore americkej administratívy nestalo.

Medzitým sa však začala všeobecná poľovačka práve na Juliana Assangea. Zoznam bezpečných krajín, kde sa mohol uchýliť, sa postupne prudko zužoval. Tesne predtým, než na dlhých sedem rokov zakotvil na ekvádorskej ambasáde v Londýne, bol na prednáške vo Švédsku. Ako dnes vieme, tam ho obvinili zo znásilnenia. Bolo jasné, že je to účelové obvinenie. Proces za tento jeho zločin sa vo Švédsku nakoniec viedol bez jeho účasti. Assange tento proces vyhral a oslobodili ho. Medzitým sa však britská pôda stala preňho príliš horúca. Pred  ekvádorskou ambasádou stále hliadkovali policajné jednotky a Assangeov osud sa stal priamo závislý od vnútropolitického vývoja v Ekvádore. No a keď bývalého prezidenta Rafaela Correu vystriedal súčasný Lenín Moreno, boli dni Assangea zrátané. Z ekvádorskej ambasády ho  násilne vyniesli a britská polícia ho zatkla…

V súčasnosti sa teda rozhoduje o tom, či a za akých okolností bude vydaný na trestné stíhanie do USA. Konzervatívna vláda Theresy Mayovej je v zásade ochotná vydať ho do USA. Svoje rozhodnutie hodlá  prehodnotiť len v prípade, ak by mu v USA hrozil trest smrti. Samozrejme, scenárov je viacero. Jeden z nich je vydanie Assangea do Austrálie, keďže  pochádza z Austrálie a stále má aj austrálske občianstvo.

V tejto súvislosti však bolo veľmi poučné sledovať, ako sa k prípadnému vydaniu Assangea postavili naše mainstreamové médiá. Takmer všetky unisono označujú Assangea za podliaka, ktorý si zaslúži ten najprísnejší trest, okrem iného aj preto, lebo odtajnil najmä americké zločiny, a nie tie ruské. Je skutočne paradoxné, že médiá, ktoré dlho nevedeli prísť Trumpovej administratíve na meno, teraz verejne adorujú za jeho vydanie práve tejto škandalóznej vláde. Naopak, reči o verejnom záujme zrazu záhadne utíchli. Ich pokrytectvo  sa tak stáva do neba volajúcim. Ak whistlebloweri pranierujú tie správne sociálno-vlastenecké sily, je všetko v poriadku, ak, naopak, zverenia vojnové zločiny tých najskompromitovanejších pravicových síl, z kladných hrdinov sa stavajú podliaci. Kauza Assange nastavila našim médiám krivé zrkadlo, v ktorom sa ukázalo, že náš mediálny mainstream je krajne  pokrytecký.