Zostal verný demokratickým ideám
Text: Jozef SLIACKY – Foto: Internet
Pred stodvadsiatimi rokmi, 17. júna 1905, sa v turčianskej dedine Diviaky v rodine horára narodil Jozef LETRICH. Po vyštudovaní práva zostal pracovať ako advokát v Bratislave. V medzivojnovom období bol prívržencom Agrárnej strany. Organizoval študentské exkurzie do zahraničia i domáce letné tábory. Na jednom z nich v roku 1935 v Starej Ľubovni sa zoznámil s mladým komunistickým intelektuálom Gustávom Husákom…
Počas prvej Slovenskej republiky sa zapojil do antifašistického odboja a krátky čas ho internovali v koncentračnom tábore v Ilave. Patril k signatárom tzv. Vianočnej dohody na konci roka 1943. Bola základom na sformovanie Slovenskej národnej rady, ktorá po vypuknutí SNP vyšla z ilegality. Lettrich dostal na starosť organizovanie školstva a osvety na povstaleckom území.
■ IDEOLOGICKÉ NEZHODY
Po vojne nahradil na čele Demokratickej strany Jána Ursíniho, bol predsedom SNR a poslancom Národného zhromaždenia. Partnerské vzťahy s komunistami, vybudované počas antifašistického odboja, dostávali vážne trhliny. Predsednícku stoličku v SNR opustil Jozef Lettrich hneď na druhý deň po udalostiach v Prahe 25. februára 1948…
„Dvadsiateho šiesteho februára mi zapečatili úradovňu, tajomníka násilím odstránili, policajne odvliekli z úradu domov a dom, v ktorom som býval, obkolesila polícia, dňom i nocou ho 6 ‒ 8 ľudí strážilo, vnikali do bytu, vyšetrovali a obťažovali mi personál, vypli telefón, cenzurovali poštu, prísne kontrolovali návštevy, odňali mi vozidlo, takže som sa stal väzňom vo vlastnom byte, z ktorého som až do dňa úteku nevykročil.“
■ ÚTEK ZA ATLANTIK
V marci spolu s bratom odišli do Rakúska a odtiaľ do USA. Dvoch kamarátov, ktorí im pomohli emigrovať, postavili pred súd a odsúdili na dlhoročné väzenia.
„Nastolením komunistického režimu boli podupané zvyšky občianskych slobôd a demokratických poriadkov. Československo sa cez noc zmenilo na policajný štát, ovládaný tajnou políciou, štátnou a straníckou byrokraciou,“ vyjadril sa Jozef Lettrich k februárovým udalostiam v roku 1948.
Počas vyše dvadsaťročného pobytu v USA Jozef Lettrich prezentoval svoje názory v exilovej krajanskej i v americkej tlači a zapojil sa do činnosti Rady slobodného Česko-Slovenska. Neskôr s jej smerovaním nesúhlasil a v roku 1960 sa stal spoluzakladateľom Výboru slobodného Československa. Svoje postoje vyjadril v publikácii The History of Modern Slovakia v roku 1955. Jej slovenský preklad vyšiel v roku 1993.
Uvítal nové politické smerovanie v starej vlasti v šesťdesiatych rokoch, ale už nemal silu na návrat. Zomrel v New Yorku 29. novembra 1969. V roku 1990 preniesli urnu s jeho popolom na Národný cintorín do Martina, kde nesie Lettrichovo meno ulica aj osemročné gymnázium. V roku 1991 ocenili politickú prácu Jozefa Lettricha Radom T. G. Masaryka in memoriam.
