SLOVO O SLOVENSKU
V redakcii Slovenských národných novín si v týchto dňoch pripomíname stoosemdesiate výročie ich založenia Ľudovítom Štúrom, ktorý pochopil, že v zápase za národné práva Slovákov potrebuje komunikačný kanál na šírenie myšlienok. Kodifikoval spisovnú slovenčinu, založil noviny, stal sa poslancom uhorského snemu a signatárom Žiadostí slovenského národa. V čase útlaku bojoval, aby sme sa stali politickým národom. Jeho sen sa naplnil až o vyše stotridsať rokov po jeho smrti, keď Slováci dosiahli demokratickú samostatnosť.
A práve v týchto, pre nás sviatočných dňoch sme sa stali smutnými svedkami nepríjemného incidentu našich Slovákov žijúcich v srbskej Vojvodine. Počas pravidelných Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, centre slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku, sa medzi nimi a srbskými obyvateľmi rozhorela roztržka, ktorá sa skončila fyzickým násilím.
V slovenskom mestečku vystavoval mladý slovenský fotograf Ivan Bartoš z Hložian fotografie Desať mesiacov protestov. Jeho prezentácia nebola súčasťou oficiálneho programu slávností. Je zrejmé, že mala i politický podtón. Dokumentovala totiž protivládne protesty odvtedy, čo v Novom Sade spadla v novembri minulého roka časť strechy budovy železničnej stanice a zabila štrnásť ľudí. Ďalší dvaja podľahli zraneniam neskôr. Srbským sympatizantom vládnej strany sa to evidentne nepáčilo. Verbálny konflikt sa vyostril a po potýčke zostali dvaja zranení. Atmosféra v meste ostala napätá aj po oslavách. V meste v nasledujúcich dňoch hliadkovali policajní ťažkoodenci.
V Báčskom Petrovci som bol na oslavách pred tridsiatimi rokmi. Bolo to bohaté mesto, kde bolo počuť ľubozvučnú slovenčinu na každom rohu ulice. Naposledy som ich navštívil minulý rok. Z osemdesiattisíc Slovákov tam dnes žije už len polovica. Mesto chudobnie a ekonomicko-sociálne problémy deprimujú slovenskú menšinu. Tieto problémy neprispievajú k spolužitiu s domácim srbským národom. Politika sa medzi nich zamiešala. Konflikty sú čoraz častejšie. Je smutné, že Slováci sa v Srbsku cítia utlačovaní a slovenčina pomaly mizne aj z verejných tabúľ. Slovenská republika na čele s Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí by sa mali o nich viac zaujímať. Matica je čoraz častejšie adresátom ich ponôs na ťažký život na Dolnej zemi. Riešiť to musí slovenský štát…
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
