Leto pomaly každým dňom cúva do jesene, čo je neklamný znak, že po dvojmesačných prázdninách prichádzajú pre školopovinnú mládež na základných a stredných školách opäť školské povinnosti vo „svätyňách vzdelanosti“. V súčasnosti školstvo opäť prechádza „reformnými“ zmenami s cieľom pokúsiť sa odovzdávať poznatky iným spôsobom. Je to aj v dôsledku prudkého rozvoja vedy, informačno-komunikačných technológií, ale aj nového fenoménu – umelej inteligencie –, ktorá môže negatívne zasiahnuť do rozvoja tvorivých schopností. Všetko to ovplyvňuje aj vyučovanie kľúčového predmetu – slovenského jazyka a literatúry –, preto je nevyhnutné uplatňovať nové metódy, stratégie, ale i formy vo výchove slovesným umením. Veď čítanie umeleckej literatúry a jej tvorivé interpretovanie môže rozvíjať emocionálnu stránku osobnosti dospievajúcich chlapcov a dievčat.
Vo vyučovaní materinského jazyka dochádza, resp. malo by dochádzať k zmene prístupu v jazykovo-komunikačnom vyučovaní s presahom aj do literárnej zložky s cieľom rozvíjať u žiakov kultivovaný jazykový prejav. V legislatívnej podobe sa mnohé zmeny pri koncipovaní takto zameraného vyučovania zaviedli už v 80. rokoch 20. storočia s dôrazom na kvalitatívny posun od pamäťového učenia k tvorivému. Konkretizovaná bola nahrádzaním verbálnej produkcie hotových poznatkov o literatúre čitateľskou komunikáciou so slovesným umeleckým textom s funkčnou aplikáciou literárnovedných poznatkov.
Praktické uplatnenie sa napĺňalo len veľmi pomaly, preto nová reforma predpokladá, že v pedagogickej praxi sa bude presadzovať vo výchove slovesným umením aktívny prístup žiaka pri prijímaní literárneho diela na základe jeho porozumenia. Predpokladom takejto aktivity je vhodná motivácia a zároveň mať na zreteli žiakove motívy pri čítaní umeleckého slova. Aj žiak ako čitateľ nie vždy nachádza v každom literárnom diele zhodu so svojimi intelektuálnymi, sociálnymi a duchovnými predpokladmi a potrebami. Preto cieľom literárnej výchovy nemôže byť snaha naučiť len ideovo-obsahové a dejové podrobnosti diela, ale pripraviť ich na aktívnu účasť na výpravách za „tajomstvami“ človeka.
Jedným z problémov je vnímanie básne. Pritom prostredníctvom básní môže učiteľ obohatiť vedomie žiakov o všeobecne platné pravdy o človeku. Ukázať im, že poézia nie je samoúčelným zhlukom slov, ale metaforickým vyjadrením pôvabov i nástrah ľudského života. Podľa viacerých prieskumov sa nevenuje pozornosť modernej lyrickej poézii, pretože je vraj interpretačne náročnejšia a často vyvoláva pocit nezrozumiteľnosti. Treba si však uvedomiť, že báseň predstavuje svojrázne nový pohľad na jednotlivé životné javy, na zložitosti človeka, preto stavia prijímateľa vždy pred novú úlohu pri vnímaní a prežívaní skutočnosti. Práve tu zohráva významnú úlohu osobnosť učiteľa, ktorý pri kontakte s básňou a z nej vyplývajúcim „osvojením si“ často robí „nátlak“ na žiaka, aby básni porozumel. Tu je potrebné skôr si uvedomiť, že žiakovo odmietnutie nemožno vnímať len na úrovni schopný – neschopný čitateľ. „Odmietnutie“ textu nemusí automaticky znamenať jeho neporozumenie. Keď žiak text odmietne, paradoxne pri nechaní slobodného vyjadrenia sa môže spontánnejšie formulovať hodnotiace stanovisko. Obidva subjektívne postoje – stotožnenie i dištancovanie sa – by sa mali stať aj v podmienkach školskej interpretácie rovnocennými zložkami poznávania básne a v takomto vnímaní ani jeden z nich nie je prekážkou pre „vysvetlenie“ a „porozumenie“ diela.
V súvislosti s porozumením básne sa žiada položiť si otázku, čo vlastne značí porozumieť, kedy možno hovoriť, že básni porozumeli aj žiaci v rámci kolektívnej školskej interpretácie. Niekedy sa mi zdá, že k tomuto sa v školskom „šate“ pristupuje pragmaticky, pričom na zisťovanie porozumenia sa hlavne testuje, zavládla akási „testománia“.
Porozumenie znamená aktívny intelektuálny výkon, v ktorom dominuje myslenie, ale aj prežívanie. Predstavuje zložitý poznávací proces, pri ktorom nejde len o zisťovanie príčinných vzťahov, ale aj o subjektívny zážitok z vnímania lyrickej básne. Literárna výchova by mala byť otvoreným procesom na formovanie dospievajúcich pri osvojovaní si a prehlbovaní kultúrnych hodnôt s cieľom, aby čítanie a interpretovanie textu sa stalo prirodzenou kultúrnou potrebou.
Literárna výchova pomôže aj slovenským spisovateľom, keď učiteľ bude žiakom prezentovať hodnotné diela nielen klasikov, ale i súčasných autorov interpretáciou textu prostredníctvom tvorivého dialógu o človeku s cieľom vychovať a vzdelať vnímavého a citlivého človeka. Veď prežívaním a hodnotením básne sa mladému človeku umožní aj v ďalšom živote odkrývať významy s primeraným porozumením. Dôraz sa pritom položí aj na rozvíjanie etického, hodnotového zamerania žiakov na základe rozvíjania aj vyšších myšlienkových procesov s cieľom prípravy mladého človeka stať sa kultivovaným čitateľom.
JÚLIUS LOMENČÍK
Báseň na prvú stranu:
Knihy a kvety – každodenný chlieb
Knihy – tá nekonečná túžba poznania
Pódium rôznych príbehov a diania
Fantázia a múdrosť zo stránok planie
To a ešte tisíckrát viac je mi čítanie.
Vôňa kvetov, ktorá ovzduším pláva
Aj tá tisíce farieb máva
Vône a farby, čo zostria vnímanie
To je mi prírody najmilšie umenie.
Tie farebné lúky a strany príbehov
Akoby omrvinky chleba padajúce zo stolov
Koľko z nich zostane mi v pamäti a v srdci?
Dominika Hutárová, 14 rokov
ZŠ Tbiliská
Regionálna literárna súťaž
Račiansky jahodový kvet
