Festival krajanov si tiež zaslúži takú publicitu v STVR ako Pohoda
Zhováral sa Ivan BROŽÍK ‒ Foto: SNN
Medzinárodný krajanský festival, ktorý sa uskutoční 1. – 2. augusta 2025 v Martine v areáli sídelnej budovy Matice, prinesie bohatý program plný hudby, folklóru, zábavy a tradícií. Predstavia sa krajanské folklórne súbory zo Srbska, z Francúzska, z Maďarska a z ďalších krajín, ktoré prinesú kus domova zo zahraničia priamo na Slovensko. O jeho prípravách sme hovorili s tajomníkom Matice slovenskej Mgr. Petrom SCHVANTNEROM.
Ako je to vlastne s tým domovom u našich krajanov? Je stále Slovensko jeho súčasťou?
Je. A rovnako aj signál, že stále sú pre nás dôležití. Veľa záleží na danom štáte a jeho politike k menšinám. Stále si však myslím že áno, aj keď to má rôznu intenzitu. Ako poznám našich krajanov, aj napriek rôznym tlakom zvonku či zhora, nikdy sa nevzdajú vlastnej identity. Viac musí pomáhať aj náš štát, a preto som rád, že aj vďaka spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa tento festival môže konať a prispieť k propagácii našich krajanov.
V sprievodnom programe Festivalu sú avizované „zaujímavé diskusie“. Priam sa žiada zvolať ‒ konečne! K čomu by mali nasmerovať prípadnú pozornosť divákov?
Počas festivalu sme chceli využiť viaceré formáty lákavé pre návštevníkov ‒ a diskusie sú momentálne čoraz populárnejšie. Tento rok sme pripravili špeciálnu diskusiu so šéfredaktorom Slovenských národných novín Marošom Smolcom k okrúhlemu stoosemdesiatemu výročiu založenia periodika. Druhým hosťom festivalu bude známy spisovateľ a diplomat Jozef Banáš, ktorý bude hovoriť o svojom diplomatickom pôsobení, ale aj o najnovších autorských knihách.
Matičiarov asi netreba presviedčať, aby sa zúčastnili na podujatí, no organizátori sľubujú aj pestrý sprievodný program pre rodiny s deťmi. Čo by ste vy vyzdvihli ako jeho magnety aj pre nematičiarsku verejnosť? Mimochodom, vstup má byť voľný…
Keďže chceme prilákať aj Martinčanov a ľudí zo širokého okolia, lebo Matica je predsa len integrálnou súčasťou mesta a Turca, pripravili sme viaceré programy takpovediac pre všetky vekové kategórie. Máme pripravené vystúpenia krajanských folklórnych súborov zo Srbska, z Chorvátska, z Francúzska či z Maďarska, tiež spomínané diskusie a atrakcie pre deti ako skákací hrad či maľovanie na tvár.
V sobotu doobeda sa bude konať medzinárodný futbalový turnaj za účasti tímov z Čiernej Hory, z Rumunska a z dvoch slovenských mužstiev, a tiež budú prezentované rôzne ľudové remeslá a produkty. Tešíme sa na vystúpenie skupiny ICONITO či speváčok Veroniky Rabada, Dominiky Mirgovej a Verony z Česka. Aj takto by som chcel poďakovať Mestu Martin, konkrétne primátorovi Jánovi Dankovi, za finančnú, technickú a organizačnú podporu festivalu. Rovnako podujatie podporil aj predseda vlády SR Robert Fico zo svojej rezervy, za čo tiež ďakujeme. Vstup je, samozrejme, na všetky dni voľný.
Martin sa počas dvoch prvých augustových dní stane styčným bodom medzi minulosťou a súčasnosťou, tradíciou a moderným prejavom ‒ miestom, kde sa Slováci z celého sveta stretnú, aby spoločne oslávili svoje korene, identitu a kultúru bez hraníc. Dnes je nanajvýš „progresívne“ neohliadať sa za minulosťou, a takisto napríklad o identite uvažovať nanajvýš v rodovej politickej rovine. Hlásiť sa hrdo k slovenským koreňom je pomaly dôvod na odsúdenie. Čo sa to u nás vlastne stalo?
Tento problém je, žiaľ, dosť aktuálny a je zakorenený vo viacerých spoločenských oblastiach, ako sú školstvo, veda, kultúra, médiá, politika, ale aj rodina. V súčasnosti sa úmyselne odsúva do úzadia čokoľvek národné. A keď sa to predsa len dostane na verejnosť, hneď to vplyvné médiá či „osobnosti“ zosmiešňujú a zhadzujú. Rovnako aj mediálny priestor je zahltený rôznymi menej hodnotnými podujatiami či témami.
Napríklad som zvedavý, či STVR bude dávať tiež živý vstup z nášho festivalu ako z festivalu Pohoda. Tlak na národné inštitúcie či organizácie je o to väčší. A aj preto som presvedčený, že Matica slovenská je stále aktuálna a jej aktivita je priam žiaduca. Matica je tou pravou strážkyňou národnej pamäti, identity, hodnôt a kultúry. Vlády sa menia, ale národná ustanovizeň tu ostáva a pracuje na rovnakých princípoch ako počas desaťročí existencie.
Vďaka jej práci v kultúre, vo vydavateľskej činnosti, vede a najmä pôsobením v regiónoch, a prioritne dobrovoľníckou prácou tieto hodnoty a princípy žijú a pretrvávajú po celom Slovensku. Preto jej vplyv nie je zanedbateľný. Verím však, že táto sínusoida progresívno-liberálnej mašinérie stráca dych, a ak pretrváme, tak o pár rokov sa to môže zdať len ako nejaká dejinná etapa či epizóda, ktorú sme azda úspešne prežili a poučili sa z nej.
V čom všetkom nás môžu naši krajania inšpirovať pri uchovávaní tradícií, národnej kultúry i kultúrnosti a hrdosti na svoj pôvod?
Jednoznačne v ich odhodlaní udržiavať slovenské tradície, hodnoty a propagovať vlastnú identitu či vlastné korene. Podmienky na ich prácu sú rôzne, nie však také, aké si zaslúžia. Preto je dôležité ich čo najviac podporovať a propagovať u nás doma, aby si všetci uvedomili to, že Slováci žijú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a že si mnohokrát vážia viac svoje korene ako my doma. A z toho sa poučiť.
