Neuplynie deň, ba hodina, aby sa nehovorilo o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Pritom chýbalo len málo a nebol by sa stal prezidentom ani prvý, a už vonkoncom nie druhý raz. Isté len je, že ak sa nič mimoriadne nestane – v roku 2029 sa už skončí éra superstarých amerických prezidentov osemdesiatnikov. Prečo sa s tým zaoberať teraz, keď svet je úplne inde?
Nejde o zbytočný nárek nad rozliatym mliekom. Jednoducho preto, lebo teraz vierohodne vychádza na povrch, ako americkí demokrati,
nielen vedenie tejto strany, ale celá špička, washingtonský establišment, tajili a manipulovali verejnou mienkou, v akom zlom stave bol Trumpov súper v prezidentských voľbách Joe Biden.
Pritom v roku volieb 2024 v prieskumoch sedemdesiat percent opýtaných si želalo iného, nie takého starého prezidenta, ako bol Joe Biden,
a viac ako šesťdesiat percent odmietalo aj DonaldaTrumpa. Američania nechceli také prezidentské voľby, v ktorých budú súperiť najstarší kandidáti v celých dejinách amerických prezidentských volieb. Najmä nechceli, aby osemdesiatnik Biden bol ďalšie štyri roky prezidentom.
V mene presvedčenia, že len Biden môže poraziť Trumpa, robilo jeho okolie všetko možné, aby zatajilo pred americkými voličmi skutočný stav vecí. Prístup k Bidenovi bol prísne strážený – členovia vlády sa rok na zasadaní nestretli s prezidentom, pretože vláda nezasadala. K prezidentovi sa nedostali ani významní členova Kongresu či pracovníci Bieleho domu. To najmä preto, lebo často si nevedel spomenúť na mená najvýznamnejších z nich, zabúdal na významné dátumy či udalosti. Dokonca aj na komorné podujatia s malým počtom ľudí mu štáb pripravil čítacie zariadenie.
O všetkom rozhodoval úzky okruh ľudí, ktorý všetko skrýval, len aby sa skutočnosť o zlom zdravotnom stave prezidenta nedostala na verejnosť. V prvom rade to bola prvá dáma, prezidentova manželka, a jeho syn Hunter, a, samozrejme, prezident Biden sám a okruh poradcov, ktorý vo Washingtone nazývali politbyro…
Program prezidenta určovala rodinná trojka, ale len do časov medzi desiatou ráno a štvrtou popoludní. Do kolotoča bol zapojený zrejme aj osobný lekár – prezidentovi neurobili vyšetrenia a testy, ktoré boli nevyhnutné, a to dlhodobo, od roka 2014. Nerobili sa ani testy PSA na vyšetrenie, či nejde o rakovinu prostaty. Lekári tvrdili, že u mužov nad sedemdesiat často test PSA naznačí mylné pozitívne zistenie. Nerobiť test, to môže byť argument pre priemerného občana, ale nie pre prezidenta, preto si test dal urobiť, na rozdiel od Bidena, aj Trump.
Podobne to bolo aj s inými testami – poprední neurológovia hovorili o tom, že prezident Biden má neurodegeneratívne problémy, niektorí pri skúmaní správania prezidenta si kládli otázku, či nejde o prejavy demencie alebo o Parkinsonovu chorobu. Lenže bez vyšetrenia nemohli určiť nijakú diagnózu a dodnes nie je známe, či sa takéto vyšetrenie vôbec robilo, čo je veľmi znepokojujúce, keďže išlo o prezidenta USA.
Umlčiavali sa ľudia, ktorí chceli o tom hovoriť na verejnosti, podobne sa postupovalo aj proti médiám, povedzme proti Wall Street Journal. Hlavný argument bol, že čokoľvek kritické voči Bidenovi pomôže Trumpovi. Až nastal jún 2024 a televízny duel Biden – Trump. Podľa moderátora tohto duelu to bolo najhoršie verejné vystúpene v dejinách amerických predvolebných kampaní.
Demokratická strana tak dlho klamala voliča, pokiaľ išlo o prezidentské schopnosti Bidena, až jej voliči prestali veriť. A doteraz nijaký významný člen Demokratickej strany nepripustil, že urobili chybu, čo bola príčina katastrofálnej prehry. Pre nás je to ponaučenie nielen
o neuveriteľných pomeroch v zákulisí americkej politiky, ale aj o tých médiách na Slovensku, ktoré nám tiež tajili skutočný stav vecí. Trump pre nich predstavoval zlo, a teda Biden, samozrejme, dobro.
A v tomto propagandistickom zápale nám zakryli skutočný obraz amerických pomerov. Príbeh Bidena a jeho „politbyra“ a Trumpov výkon ako prezidenta nám ukazuje realitu počínania nielen politikov, ale aj amerických médií a ich slovenských klonov.
Text: Dušan D . KERNÝ – Foto: Internet
