Pôvodne mal titulok znieť ‒ Prečo Nemci zbroja. Odpoveď je predsa jasná – lebo chcú vybudovať najsilnejšiu, najväčšiu konvenčnú armádu na európskom kontinente. To je hlavný cieľ tejto vlády a tohto kancelára Friedricha Merza. Dôvody? „Rusko je a bude najväčšou hrozbou pre slobodu, bezpečnosť a stabilitu v Európe a proti tomu sa spolková vláda postaví so všetkou rozhodnosťou,“ vyhlásil o. i. nemecký kancelár na potešenie zbrojárskeho priemyslu. Do praxe to bude presadzovať sociálny demokrat, znalec ruštiny, minister obrany Boris Pistorius, jediný minister, ktorý po voľbách prešiel z bývalej vlády do súčasnej a dlhodobo bol a je najpopulárnejším politikom.
Ako Nemci ohlasujú také ciele, ako je vybudovanie najväčšej, v podstate polmiliónovej armády v Európe? Po prvý raz za dlhé desaťročia si vláda vybrala osobitné miesto – výrazný komplex budov v strede Berlína Bendlerblock. Od roka 1914 najprv sídlo nemeckého cisárskeho námorníctva, potom nemeckej armády a hlavného veliteľstva wehrmachtu a do roka 1945 hlavné veliteľstvo pozemných vojsk a rozviedky. No hlavne toto veliteľstvo bolo jadrom neúspešného protihitlerovského sprisahania dôstojníkov wehrmachtu. Vyvrcholilo 20. júla 1944. Kľúčového atentátnika, ktorý priniesol bombu do Hitlerovho sídla, grófa Stauffenberga na nádvorí Bendlerblocku ešte v ten večer zastrelili. Má tam pamätník. V Bendlerblocku bývajú spomienkové slávnosti, sú symbolom zdôrazňovania protihitlerovského odporu v armáde. Práve pre túto symboliku, veď tu sa zrodila Operácia Valkýra, sa tam výnimočne koná zasadanie celej nemeckej vlády. Bolo to raz v roku 2006.
Výnimočné je teraz to, že kancelár nielenže zvolal po desaťročiach sem do budovy plnej dejín zasadanie vlády, ale aj oznámil, že tieto zasadania sa tu, v Stauffenbergovej sále, budú konať pravidelne. Od zjednotenia Nemecka v roku 1993 sa Bendlerblock stal sídlom federálneho ministerstva obrany. A tu na mieste pamätníka sa konajú aj prísahy osobitnej strážnej jednotky nemeckej armády. Vláda bude pravidelne zasadať v budove ministerstva obrany aj preto, že na štvrtom poschodí je U Boot, takzvaná ponorka. Podobné zariadenie je ešte v bývalom sídle ministerstva v Bonne z čias, keď bol hlavným mestom. Nemecká vláda má teda k dispozícii bezpečný, proti akémukoľvek odpočúvaniu a sledovaniu zaistený priestor, chránený proti kybernetickým útokom či špionáži. A tak jestvujú dva U Booty, dve ponorky na suchu. V tej bonnskej sa v roku 1968, v čase československej krízy, konali zasadania nemeckej vlády.
V takomto dejinnom prostredí bude teda pravidelne zasadať vláda v tejto novej ére nového modelu armády. Tá by mala do roka 2030 mať štyristošesťdesiattisíc profesionálnych vojakov a vojačiek. Počíta sa aj so stotisíc záložníkmi. Turecko, člen NATO, má sedemstotisíc, cieľ Poľska je tristotisíc. Za číslami však treba vidieť iné čísla – miliardy eur. Budovanie najsilnejšej armády na kontinente si vyžaduje aj „výchovu nielen v školách, ale aj doma v nemeckých rodinách treba hovoriť o potrebe prispieť k bezpečnosti vlasti“, ako odznelo v Stauffenbergovej sále.
Po prvý raz som v Bendlerblocku bol na spoločnej tlačovej konferencii amerického a nemeckého ministra obrany v čase zjednocovania Nemecka, a to s otázkou, či by novým štátom východnej Európy nepomohlo, aby namiesto ničenia mohli zbrane predávať tak, ako sa to deje so zásobami bývalého východného Nemecka. Odpoveď bola jasná ‒ to sa deje v rámci štátov NATO, a to Slovensko nie je, pokiaľ ide o zbrojársky priemysel, vieme len toľko, povedali mi ministri, že je na Slovensku neúmerne predimenzovaný, treba ho výrazne zmenšiť a podporovať civilnú výrobu, a pokiaľ ide o vojenskú, tá je len v rámci štátov NATO.
Po tlačovke prišli za mnou tlačoví dôstojníci ministrov, aby získali viac informácií, ako sa mi zmestilo do kritickej otázky. Ale v pamäti mi utkvel neskorší český veľvyslanec Tomáš Kafka: „Pane Kerný, děkuji vám za vaši otázku.“ Z odpovedí ministrov nám, Čechovi a Slovákovi, bolo totiž jasné, aké máme či vlastne nemáme šance.
Text: Dušan D. KERNÝ – Foto: Internet
