Nedávno sa na Slovensku rozbehla medzitým zabudnutá podpisová akcia. Mala zhromaždiť slušných ľudí, aby sa ospravedlnili nemeckému kancelárovi za to, ako o ňom hovorí, nepochybne „nevídane drzo a neslušne“, slovenský predseda vlády. Slušná slovenská verejnosť to nemôže, samozrejme, nechať bez povšimnutia, najmä keď sa to hodí do volebnej kampane. Taký list najmohutnejšej krajine Európy je u nás nevídaná prax. Ak, pravda, nerátame ten, ktorý do Moskvy cez posla z bratislavského WC poslalo kedysi šesť signatárov… Dnes je to všetko minulosť. Napokon, aj nemecký kancelár sa už medzičasom nechal počuť, ako ďakuje menovite Robertovi Ficovi za to, aký postoj zaujal pri hlasovaní v Bruseli, a tým ho školil v komunikácii vrcholných politikov.
Nemecký kancelár má za sebou dve desaťročia politického zápasu a prehier utŕžených od dlhoročne úspešnejšej Angely Merkelovej. Ukrýval sa pred ňou, keď pracoval ako advokát v americkej spoločnosti Black rock, spravujúcej vyše desať biliónov dolárov, čo je najviac na svete. Iste stojí za to zaoberať sa jeho minulosťou. Ale najmä však prítomnosťou v neľahkej situácii, ktorú privodil „spojenec“ v kresle amerického prezidenta. Ako nelichotivo napísali významné nemecké médiá, dvadsaťsedem krajín Európskej únie, Nemecko nevynímajúc, sa pod Trumpovým colným nátlakom, ktorý môže štáty EÚ stáť miliardy a tisíce ľudí bez práce, správajú ako vyplašený kŕdeľ sliepok.
Nejde len o nemeckého kancelára. Otázku, kto a ako ťahá v Nemecku opraty, si položil aj nemecký berlínsky časopis pre sociológiu. V júnovom čísle uverejnil štúdiu Viac kontinuity než zmien so zaujímavým podtitulom Nemecké elity od čias nemeckého cisárstva až podnes. Teda je to výpoveď o vývoji a pomeroch za posledných približne stopäťdesiat rokov. Nový výskum ukázal, že v posledných viac ako sto rokoch riadili nemeckú ekonomiku, nemecké hospodárstvo, v podstate tie isté elity napriek tomu, že štyrikrát došlo k úplne prevratným zmenám. Mapuje obdobie cisárstva od roka 1907, republiky od 1927, nacizmu od 1938, potom západného Nemecka (Spolkovej republiky Nemecko) od 1970 a napokon od zjednotenia Nemecka od roka 1993 až do roka 2020.
Pomerne málo sa zmenilo na tom, z akej sociálnej vrstvy sa regrutujú ľudia na vedúcich pozíciách. Napriek premenám systému najdôležitejšie je, z akej vrstvy, s akým vzdelaním a z akej rodiny pochádzate. Najmenej za tie roky pribudlo ľudí, ktorí pochádzali zo strednej vrstvy alebo sa vypracovali z robotníckych povolaní. V Nemecku je exkluzívny okruh ľudí, približne tri až štyri percentá, ktorý má mimoriadne silný spoločenský vplyv, teda moc, a v podstate z nej pochádza približne osemdesiat percent špičky, ktorá komunikuje medzi sebou.
Štúdia skúmala pôvod dvetisícštyristo ľudí vo vrcholných pozíciách politiky, súdnictva, štátnej správy a ekonomiky, ako aj pôvod všetkých generálnych riaditeľov, ktorých status je overiteľný a šéfujú stovke najväčších nemeckých firiem. Okolo osemdesiat percent exponentov z tejto vrstvy malo overiteľný pôvod a týchto okolo osemdesiat percent s takýmto pôvodom sa udržalo počas celého toho obdobia prevratných zmien od roka 1907 do roka 2020. Čiže elity v nemeckej ekonomike dominujú v elitnom jadre, sú v špičkových pozíciách, pochádzajúci z tej istej sociálnej vrstvy.
Podiel ľudí s robotníckym pôvodom alebo zo strednej vrstvy sa za vyše sto rokov zmenil málo ‒ iba o päť percent, teda pre také dlhé obdobie a štyri rozdielne spoločenské poriadky je to za ten čas pozoruhodne malá sociálna príležitosť pre inú societu.
V jadre zostali v priemyselných koncernoch vo vedení na špici tí istí ľudia, ktorí boli v popredí už na konci druhej svetovej vojny vo vrcholných pozíciách. V Nemecku byť elitou znamená, že musíš z elity pochádzať. Aj keď stredná vrstva masívne vzrástla, do vedenia, špičky v nemeckých podnikoch, ktoré majú spoločenský vplyv, sa táto vrstva presadzuje len veľmi málo. Je to ako prebíjať sa betónovým príklopom.
Text: Dušan D. KERNÝ – Foto: Internet (Koláž SNN)
