Matičné odbory majú po Slovensku veľa rozmanitých podujatí. Ten v bratislavskom Starom Meste má vydarený projekt Ľudová akadémia. Je to pestrý výber tém. Bola aj beseda o sedemstostranových pamätiach bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. V úrade bola šestnásť rokov od 2005 ‒ 2021….
Beseda ukázala prepletenec okrem iného intríg nemeckej politiky až do súčasnosti. Roky bol Merkelovej politickým sokom vo vlastnej strane CDU Friedrich Merz. Po prvý raz musel Angele Merkelovej ustúpiť v mocenskom zápase pred dvoma desaťročiami. Nepredral sa hore. A až teraz vo februárových nemeckých voľbách sa dostal do čela strany, vyhral. Po marcovom zvolaní nového zloženia parlamentu má v rukách všetky páky na to, aby sa tento rovesník svojej niekdajšej politickej odporkyne po rokoch stal nemeckým kancelárom.
Pamäti A. Merkelovej obsahujú aj zmienku o korupčnom škandále jej predchodcu kancelára Helmuta Kohla. Vďaka nemu sa dostala do politiky. Bola mu vďačná za účasť vo vláde ako jej najmladší člen. V zjednotenom Nemecku to bola politička, ktorá svoj dovtedajší život strávila v bývalom východnom Nemecku. Ako ministerka životného prostredia ovplyvňovala všetky rozhodnutia nemeckej vlády, ktoré sa týkali i nemeckých či európskych stanovísk aj voči či proti slovenským atómovým elektrárňam.
Keď sa na verejnosť dostal škandál o tučných čiernych fondoch Helmuta Kohla, ktorý peniaze používal ako nátlakové páky na nemecké politické prostredie, bola to katastrofa. Rozhodujúci úder mu zasadila práve jeho protežantka Merkelová. Ako uvádza, „aféra dosiahla morálne dno, Helmut Kohl, ktorý bol už len čestným predsedom strany, sa vzdal, demisiu podal aj predseda strany a aj predseda poslaneckého klubu strany“.
Bol to najmä dôsledok novinového článku Merkelovej, ktorý vyšiel pod názvom časy Helmuta Kohla sú nenávratne preč a strana musí konať samostatne bez Helmuta Kohla. Aféra so „sponzorskými“ darmi sa ťahala dlhé týždne…
Merkelová uvádza, že jej článok získal širokú podporu v strane, ktorej „pomohla dostať sa z morálneho bahna“. Otvorene priznáva, že to ju motivovalo stať sa predsedníčkou strany CDU. A tým, ak v budúcich voľbách vyhrá, aj kandidovať na úrad kancelárky, prvej nemeckej ženy v tomto úrade. Obeťami politických intríg sa tak stal nielen Kohl, ale aj špička strany CDU, medzi nimi Friedrich Merz. Na toho si počkalo kreslo kancelára až v marci 2025.
Merkelová spomína, ako ju začala nemecká verejnosť považovať za vojnovú štváčku, keďže v marci v roku 2003 nebola, na rozdiel od vtedajšieho kancelára, kritická voči „koalícii ochotných“, ktorí podporili vojnu v Iraku začatú prezidentom USA Georgom Bushom bez mandátu OSN. No vtedy vyhlásila, že „vojna je vždy porážkou diplomacie a politiky“. V parlamente ju obvinili z „vazalskej lojality“ voči USA. Napísala aj článok pre New York Times s tým, že nemecký kancelár odmietajúci inváziu do Iraku nehovorí za všetkých Nemcov.
Pre naše pomery je viac ako poučné, že to dnes označuje za chybu: „Dopustila som sa chyby, nebolo správne, že som ako nemecká politička a vedúca opozície napadla frontálne vlastného predsedu vlády v zahraničí.“ Píše tiež, ako za dvadsať rokov intervencie štáty NATO nemohli, nedokázali vnútiť Afganistanu svoju dominanciu, obmedziť korupciu a pestovanie drog; kultúrne rozdiely hrali oveľa väčšiu úlohu, ako si Západ dokázal predstaviť. „Vo všetkom tom pri nanucovaní Afganistanu zvonku Západ zlyhal.“
Memoáre rozsiahlo opisujú, ako sa v roku 2008 jej prispením rozhodlo o prísľube, že v budúcnosti sa Ukrajina a Gruzínsko stanú členmi NATO. Merkelová najprv považovala „za nanajvýš nezodpovedné rokovať o prijatí akčného plánu pre oba štáty bez toho, aby sa analyzoval aj Putinov pohľad na vec. A svoj postoj z roka 2008 zastáva, ako potvrdila, aj dnes. No tvrdí: „Nebolo to jednoduché postaviť sa verejne proti prezidentovi USA. Prijal sa kompromis, oba štáty dostali prísľub budúceho členstva. Pre Putina to bolo však potvrdenie, že sa stanú členmi, a to bral ako vyhlásenie boja.
Text: Dušan D. KERNÝ
Foto: Internet, The New York Times
