Ich národnosť bola vždy slovenská

Juraj DOMIN – Foto: internet

Vláda Roberta Fica na svojom poslednom výjazdovom zasadnutí v Červenom Kláštore 29. januára 2025 uznala slovenských Goralov za pätnástu národnostnú menšinu na Slovensku. Toto politické rozhodnutie môže časom využiť poľská strana, ktorá považuje týchto obyvateľov za súčasť svojho národa. V neprospech nedávneho rozhodnutia vlády hovorí aj objektívny fakt, že Gorali obývajúci územie Slovenska sa v drvivej väčšine už celé stáročia identifikujú ako Slováci.

Proti rozhodnutiu vlády uznať slovenských Goralov za národnostnú menšinu sa ozval aj bývalý poslanec Národnej rady SR Rafael Rafaj. Ako predseda Inštitútu národnej politiky Ľudovíta Štúra spoločne s exposlancom Federálneho zhromaždenia Štefanom Paulovom (Vlastenecký inštitút Petra Šveca)  a Margarétou Vyšnou (koordinátorka Expertnej komisie pre slovensko-maďarské vzťahy) je toho názoru, že za uznaním tejto skupiny Slovákov s nárečovo odlišným jazykom a typickou kultúrou v spomenutej oblasti stoja občianski aktivisti okolo mimovládnej organizácie s významným postavením v štátnych inštitúciách, ktorých štedro podporujú rôzne zahraničné subjekty s istým zámerom.

• MULTIKULTURALIZMUS

„Čím viac národnostných menšín uzná Slovenská republika, tým viac sa bude približovať k tzv. multikultúrnemu charakteru a tým viac sa bude oslabovať jednota a sila slovenského národa a rozdeľovanie spoločnosti a získavanie nadpráv pre menšiny bude jednoduchšie.“ Je tiež presvedčený, že naši goralskí priatelia sa nechali zlákať možnosťou získavania dotácií z menšinového fondu (Kultminor) na podporu kultúr národnostných menšín. Manipulácia s národnostnými menšinami na Slovensku súvisí s maďarskou Koncepciou karpatskej vlasti 2014 – 2030, ktorá sa na našom území už realizuje.

Veľkou kritičkou uznania slovenských Goralov za národnostnú menšinu je aj profesorka Júlia Dudášová. V otvorenom liste starostom obcí Ždiar a Kolačkov hovorí, že ako rodáčka zo Ždiaru a dlhoročná profesorka a doktorka vied vo vednom  odbore slavistika – slovanské jazyky, ktorá sa celý život venuje výskumu slovensko-poľských jazykových kontaktov na slovensko-poľskom jazykovom pomedzí, sa dištancuje od ich „zásluhy“ o uznanie goralskej národnostnej menšiny, na ktorom podľa jej názoru majú leví podiel. „Pýtam sa Vás, kto Vám dal mandát na to, aby ste podnikli kroky k tomu, aby sa zo Slovákov v Ždiari alebo v Kolačkove zo dňa na deň stali Gorali ako osobitná národnostná menšina? Ja som sa narodila v Ždiari ako Slovenka v slovenskej rodine, aj moji starí i prastarí rodičia boli vždy Slováci, aj moji vzdialení príbuzní, ktorí sa vysťahovali do USA v 19. storočí, zostali vždy Slovákmi a s mojou babkou Agnesou si celý život písali po slovensky. Podobne  aj všetci moji príbuzní, ktorí žijú roztrúsení po celom Slovensku, sú Slováci.“  V závere odporučila obom starostom, aby si naštudovali dejiny Slovenska, dejiny Spiša, dejiny Poľska a aby  sa z tejto nebezpečnej cesty vrátili čo najkratšou cestou  späť. „Je to hra s ohňom a v tejto hre vystupujete ako nezodpovední starostovia dvoch obcí. Som presvedčená, že  toto Vaše  stanovisko, na ktorom ste vraj pracovali päť rokov,  nemá dlhú budúcnosť a onedlho sa stratí  v prepadlisku dejín.“

• GORALSKÉ NÁREČIA

Historička Milica Majeriková-Molitoris upozorňuje na ďalší dôležitý fakt, že z goralských dialektov nemožno odvodzovať národnostný status. Podľa jej názoru sa formoval v dlhodobom procese národného uvedomovania a obyvatelia severného Slovenska, hovoriaci spomínaným prechodným slovensko-poľským nárečím, jednoznačne deklarovali svoju príslušnosť k slovenskému národu. „Severná Orava patrila k baštám slovenskosti v Uhorsku. Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1905 sa zo 413 kresiel ušli Slovákom len dve, pričom jedno vybojovali pre slovenského poslanca Ferka Skyčáka práve voliči z hornooravských obcí. Podľa rodáka z Jablonky Ferdinanda Machaya na hornej Orave boli v tom čase všetci Slovákmi, a „dokonca aj malé deti kričali Hlinkovo heslo Za tú našu slovenčinu!“. Ďalej tiež poznamenáva, že z týchto tzv. goralských oblastí Oravy, Kysúc a Spiša pochádzali mnohí slovenskí národovci. 

Milica Majeriková-Molitoris takisto hovorí, že pokus o vytvorenie goralského národa na Slovensku má omnoho kratšiu históriu a deje sa len v posledných rokoch. „Jeho iniciátorom je dolniak maďarskej národnosti Ábel Rávasz z Inštitútu Mateja Béla ‒ alias Bél Mátyás Intézet, pričom hlavnou motiváciou pre ľudí, ktorých sa mu podarilo získať, má byť možnosť čerpať financie z fondu na podporu kultúry národnostných menšín.“ Generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ludomir Molitoris zase poznamenáva, že o goralskom národe sa nepíše v žiadnej literatúre. „Slovo goral totiž pochádza od slova hora a v minulosti ním boli nazývaní tí, čo bývali v horách. V žiadnom prípade neoznačovalo príslušníkov nijakého národa.“  O Slovákoch obývajúcich poľské časti Oravy a Spiša hovorí, že: „Slováci žijúci na k Poľsku pripojených územiach sa vždy hlásili k slovenskej národnosti, a keďže máme aj silnú lokálnu príslušnosť, hovoríme o sebe aj ako o Spišiakoch a Oravcoch, ale určite by nikoho nenapadlo vyhlásiť spišskú či oravskú národnosť. Od Goralov sa dištancujeme“.

Milica Majeriková-Molitoris vo svojom príspevku uvádza aj vyjadrenia niektorých obyvateľov tzv. goralských obcí. Jeden obyvateľ z Oravskej Polhory hovorí, že goralskú  národnostnú menšinu si vymysleli ľudia, ktorí ani nevedia po goralsky. „My sme ich tu pekne prijali a oni sa nám takto odvďačili!“  Zaujímavý je aj názor Gorala zo Spiša: „Bravó! Národnosť nám vymyslel Maďar, hymnu napísal a zložil Poliak a kodifikáciu môže urobiť Rusnak!!!“ Aktuálny problém so sporným uznaním slovenských Goralov za národnostnú menšinu veľmi výstižne zhodnotil ďalší obyvateľ tzv. goralských obcí. „Sám som Goral a viem, že Gorali sú svojskí a osobití. No nikdy, ani vo sne, som si nepomyslel, že som z iného národa ako slovenského, že patrím do nejakej národnostnej menšiny, že patrím k inému národu. Vždy som vedel (a aj ostatní Gorali na Slovensku), že sme Slováci.“

• FINANCOVANIE

Vyhlásenie slovenských Goralov za národnostnú menšinu nebolo šťastným riešením. Zabezpečiť dlhodobé financovanie jedinečnej goralskej kultúry, ktorá je pevnou súčasťou slovenského národa, sa dá aj bez uznania národnostného statusu. Ako alternatívne riešenie môže byť prísun účelovo viazaných finančných prostriedkov, ktoré by pomohli udržiavať hmotné a kultúrne dedičstvo slovenských Goralov pre ďalšie generácie.