Architektonický sprievodca životom a umučením Krista
Pavol IČO ‒ Foto: Emil SEMANCO
Pod krásu prešovskej kalvárie, druhého najkrajšieho architektonického komplexu svojho druhu v Uhorsku, sa nepochybne podpísal talent majstra Františka Pergera, ktorý pred príchodom do centra Šariša viedol výstavbu údajne najkrajšej uhorskej kalvárie v Banskej Štiavnici. So stavbou prešovskej kalvárie sa začalo už v roku 1720, pričom väčšina kaplniek bola dokončená o necelých päťdesiat rokov neskôr, keď ju na sviatok Povýšenia svätého Kríža 14. septembra 1769 slávnostne vysvätili.
Kalvária vznikla na podnet jezuitov zo Spolku umierajúceho Krista. Realizácia stavby bola hradená z rozpočtu mesta a z darov mešťanov a šľachtických rodov z metropoly Šariša a okolia.
Stavebnými prácami na kostole bol poverený jezuitský kňaz a zároveň zručný staviteľ František Perger. Ako prvú v roku 1721 dokončili Kaplnku Ježiša na Olivovej hore spolu s kamenným krížom, nachádzajúcim sa pred barokovým Kostolom svätého Kríža z roka 1753.
■ ŠTRNÁSŤ ZASTAVENÍ
Popri kostole tvorí súbor sakrálnych stavieb kalvárie v Prešove štrnásť kalvárskych kaplniek, pričom každá predstavuje určitú kapitolu novozmluvného príbehu Spasiteľa: 1. Posledná večera; 2. Ježiš na Olivovej hore; 3. Ježiš pred veľkňazom Annášom; 4. Sväté schody, po ktorých kráčal Ježiš v paláci Pontského Piláta v Jeruzaleme; 5. Bičovanie Krista; 6. Ecce homo! (t. j. v preklade z latinčiny „Hľa človek!“ ‒ scéna na Pilátovom dvore); 7. Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami; 8. Ježišovo ukrižovanie; 9. Kristus na kríži; 10. Sňatie Krista z kríža; 11. Uloženie Krista do hrobu; 12. Kristovo zmŕtvychvstanie; 13. Kristovo stretnutie s neveriacim Tomášom; 14. Kristovo nanebovstúpenie. Sú tu i dve mariánske kaplnky.
Väčšina kaplniek má obdĺžnikový tvar so štítom na priečelí, so zdobeným ornamentmi a s erbom donátora. Nie všetky erby sa však zachovali až do dnešných dní. Pre prevažnú časť kaplniek krížovej cesty je tiež typický polkruhovo zaklenutý vstupný portál a bohato zdobené ochranné mreže, brániace vstupu do interiéru kaplniek, v ktorých sú umiestnené farebné drevené reliéfy a nástenné maľby. Z tohto hľadiska sú atypické najmä kaplnky Sväté schody a Ecce homo!
Kaplnku Svätých schodov postavili v roku 1765 po vzore pápežskej kaplnky Scala Sancta (t. j. Sväté schody) oproti Lateránskej bazilike v Ríme. Objekt nechalo zhotoviť litovsko-poľské knieža Karol II. Radziwill, ktorý našiel v Prešove azyl po nútenom úteku z Poľska. Nad vchodom do kaplnky je umiestnený jeho kniežací erb a interiér tejto malebnej stavby vypĺňa dvadsaťosem schodov, oltár s plastikou Panny Márie držiacej v náručí telo Krista sňatého z kríža (tzv. Pieta) a nástenné maľby od Prešovčana Ondreja Trtinu, ktorý vymaľoval aj interiér Kostola svätého Kríža.
■ KOLENAČKY K ROZJÍMANIU
Po drevených schodoch vo vnútri kaplnky veriaci vystupovali podľa starodávneho zvyku kolenačky. Odmenou im bol pobyt v presvetlenom priestore, kde sa v blízkosti oltára mohli oddať tichému rozjímaniu nad nesmiernym utrpením Krista.
Zastavenie Ecce homo! je dvojpodlažná stavba z roka 1767 so zastrešeným balkónom a súborom sôch. Pozoruhodný je aj interiér kaplnky, ktorá predstavuje 3. zastavenie – Ježiš pred veľkňazom Annášom. Nájdete v nej drevorezbu, znázorňujúcu osem osôb, pričom dominantou reliéfu je postava Krista v šarlátovom rúchu, obkľúčená rímskymi vojakmi.
Dobre zdokumentovaná je kaplnka 8. zastavenia – Ježišovo ukrižovanie. Architektonicky kopíruje väčšinu ostatných kaplniek a jej vnútro vypĺňa reliéf subtílnej postavy Ježiša, ktorého vojaci priväzujú na kríž. Okrem vojakov a Ježiša tu sú tiež postavy dvoch žien – pravdepodobne Panny Márie a Márie Magdalény.
■ ŠTEDRÉ VDOVY
Finančné prostriedky na realizáciu tejto stavby poskytla grófka Zuzana Barkóciová, rod. Szirmayová. Erb na priečelí je mierne poškodený, no na základe zachovaného atribútu raka možno predpokladať, že zobrazoval znak rodu Szirmayovcov. Aby nedošlo k poškodeniu kaplnky, tak ako v prípade kaplnky 12. zastavenia, ktorá sa v roku 2000 zrútila a dnes ju preto nahrádza iba jej verná kópia, bola kaplnka 8. zastavenia v roku 2010 staticky zabezpečená.
Jedinečný nohavicový tvar majú tzv. biele zrkadlá v tmavočervených plochách na vonkajších stenách kaplnky 7. zastavenia ‒ Ježišovo stretnutie s plačúcimi ženami.
Opäť v nej nájdeme drevorezbu, tentoraz znázorňujúcu skupinovú scénu Krista nesúceho kríž, ktorého sprevádzajú traja muži a tri ženy. Kristus je odetý v typickom šarlátovom rúchu, jeden z mužov Ježiša ťahá za povraz a dvaja ostatní sa ho chystajú biť. Svätá Veronika, ktorá stojí pri Ježišovi najbližšie, drží v rukách šatku s odtlačkom Kristovej tváre a ďalšie dve ženy sa nemilému výjavu iba prizerajú.
■ POSLEDNÁ VEČERA
Kaplnku 1. zastavenia – Posledná večera, postavili až v roku 1886, dávno po dokončení ostatných kalvárskych kaplniek. Na jej priečelí si môžeme všimnúť iniciály patriace štedrej donátorke Márii Szalokyovej. Stavba je situovaná hneď na úpätí kopca pod kostolom a má jednoduchý hranolový tvar. V porovnaní s ostatnými barokovými kaplnkami, vzbudzujúcimi pozornosť sýtočervenou farebnosťou, pôsobí skôr nevýrazne a v jej interiéri sa nachádzajú dve nástenné maľby a skromný oltár, nad ktorým visí obraz Posledná večera.
Súčasťou areálu prešovskej krížovej cesty je i priľahlý cintorín, kde sa zachovali hroby šľachticov a vzácne pohrebné kaplnky z 18. a 19. storočia. Pohrebisko bolo pôvodne určené najmä pre donátorov kalvárie, ale postupom času tu začali pochovávať aj obyvateľov okolitých mestských štvrtí a iné osoby.
■ TAJOMNÉ KATAKOMBY
K celému komplexu ešte patria pozoruhodné katakomby s pozostatkami tunajších kňazov, vyhĺbené pod úrovňou kostola v roku 1836. Posmrtný pokoj zosnulých predstaviteľov prešovského duchovenstva chráni mohutný kamenný múr pripomínajúci hradby. Za bývalého režimu boli v areáli aj strážené sklady, ktoré podľa všetkého patrili armáde a civilnej obrane…
Mnohých návštevníkov fascinuje aj interiér kostola, ktorý dáva kalvárii pečať architektonického majstrovstva spomínaného Františka Pergera. Nechýbajú v ňom nádherné nástenné maľby a sochy. No zaujímavý je aj jeho obdĺžnikový tvar s eliptickým pôdorysom. Nad hlavným vstupom kostola je balkón, podopretý kamennými stĺpmi a dvoma ďalšími piliermi, tzv. pilastrami, mierne vystupujúcimi z fasády. Hlavice stĺpov pripomínajú lotosové kvety, zábradlie balkóna skrášľujú rokokové motívy.
Pri kostole tiež stojí sídlo kresťanského hnutia Svetlo ‒ Život a v blízkosti kalvárie je situovaný historický podzemný vodojem zo začiatku 20. storočia. Priestor pred kostolom poskytuje výborný výhľad na mesto i okolie, pre turistov je navyše k dispozícii aj mincový ďalekohľad, vďaka ktorému možno detailne skúmať ďalšie prešovské skvosty – napríklad Konkatedrálu svätého Mikuláša či historické budovy v centre.
