Trump neprestáva čarovať s colnými a úrokovými sadzbami
Text: Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Od prvých dní nástupu Donalda Trumpa na post pána Bieleho domu a najsilnejšej ekonomiky sveta sa prezident Spojených štátov amerických okrem fiškálnych opatrení čoraz viac usiluje zasahovať aj do nezávislej menovej politiky americkej centrálnej banky, čo sa bývalým americkým prezidentom nestávalo. Kritizuje najmä jej šéfa FED Jerome Powela, ktorý sa „nechce“ podriadiť jeho čarovaniu s úrokmi. Na jednej zo svojich tlačoviek ho prezident nazval, že je „tvrdohlavý ako mulica“.
Či to bol dôvod, prečo sa šéf FED napokon obmäkčil, môžeme len špekulovať, ale v poslednom štvrťroku minulého roku napokon znížil úrokovú sadzbu až trikrát do pásma 3,5 ‒ 3,75. Aj to sa Trumpovi „nepáčilo“, lebo zakaždým klesla len o 0,25 percenta, keďže jeho predstava bola minimálne o percento. Aj preto sa usiluje dosadiť do orgánov centrálnej banky svojich ľudí a odvolať z voliteľného postu orgánov takých, čo mu „nejdú po ruke“. Rozhodnutia súdu zatiaľ tento jeho zámer prekazili. Na zasahovanie do nezávislej menovej politiky reagovali s neľúbosťou aj medzinárodné finančné trhy. Vidia za tým zasahovanie „politika“ do nezávislej menovej politiky centrálnej banky, navyše s menou v postavení svetovej rezervnej meny, ktorej úročenie ovplyvňuje všetky ostatné výmenné kurzy v menovej politike väčšiny ostatných centrálnych bánk.
■ PERSONÁLNA POPRAVA?
Jedným z dôvodov, prečo bol Jerome Powel taký „opatrný“, bola práve colná politika prezidenta D. Trumpa. Po jeho colných a úrokových excesoch hrozilo zvyšovanie americkej inflácie a na tú by centrálna banka musela reagovať aj vyššími úrokovými sadzbami, a nie nižšími. Preto sa vyčkávalo na informácie z finančného trhu. Keď sa inflačné obavy nepotvrdili, americká centrálna banka opakovane znižovala úrokové sadzby. Ako to napokon s terajším šéfom FED-u dopadne, možno iba predvídať, ale americké Ministerstvo spravodlivosti už začalo proti J. Powellovi vyšetrovanie, že vraj „klamal“ Kongres o výške nákladov na rekonštrukciu washingtonského sídla centrálnej banky, čo, samozrejme, J. Powell odmietol a obvinil prezidenta z toho, že skutočnou motiváciou trestného stíhania proti nemu je nátlaková kampaň na nižšie úrokové sadzby.
Pokiaľ ide o stanovisko jeho republikánskej strany, treba povedať, že značná časť je aj proti tomu, aby prezident zasahoval do nezávislosti menovej politiky ich centrálnej banky. Napokon je to aj v súlade s väčšinových stanoviskom medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré sa obávajú vyššej inflácie a vyšších úrokových sadzieb na úvery na akýkoľvek cieľ. Funkčné obdobie terajšieho šéfa americkej centrálnej banky Jerone Powella sa končí v máji 2026, potom môže do roka 2028 pokračovať na pozícii jedného z guvernérov centrálnej banky. Prezident D. Trump vraj už má jasno, koho navrhne Senátu na jeho post.
■ POTREBNÝ SÚLAD
S postojom prezidenta D. Trumpa možno však v jednom súhlasiť ‒ a síce, že fiškálna politika vlády a menová politika centrálnej banky by mali byť v súlade s hospodárskymi potrebami krajiny, s čím majú najväčšie problémy aj členské štáty eurozóny. Každý členský štát má totiž vlastnú národnú fiškálnu politiku, ktorá nie je v súlade s nadnárodnou menovou politikou ECB. To bude aj hlavný dôvod, prečo ostatné tri štáty spoločenstva V4 odmietajú vstúpiť do eurozóny. Tento problém pochopili v spoločenstve BRICS, v ktorom každý zakladajúci člen, ako aj pristupujúce partnerské štáty majú vlastnú národnú fiškálnu politiku, ktorá by nebola v súlade s nadnárodnou menovou politikou centrálnej banky BRICS so sídlom v Šanghaji pre BRICS. Preto sa zatiaľ nepočíta so založením spoločnej meny pre BRICS napriek tomu, že sa rátalo s jej krytím zlatom alebo s inými hodnotnými aktívami.
.
