Gangsterské spôsoby v medzinárodných vzťahoch
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Doterajšia angažovanosť Donalda Trumpa v rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte, ktorý prezident USA v inauguračnom prejave sľúbil vyriešiť za dvadsaťštyri hodín, predsa len prináša výsledky. Po poslednom stretnutí s ukrajinským prezidentom tvrdil, že obsah pripravovanej mierovej dohody je na deväťdesiatpäť percent dohodnutý. O pár dní však „mierotvorca“ šokoval svetovú verejnosť, keď po niekoľkomesačných nátlakových akciách vraj na plavidlá narkopašerákov v okolí Venezuely nariadil špeciálnym jednotkám Delta Force aj vojenské napadnutie jej hlavného mesta Caracas, najmä však prezidentského paláca, z ktorého americkí vojaci uniesli do USA oficiálneho venezuelského prezidenta Nicolása Madura aj s manželkou…
Ak USA, ale aj ďalšie štáty neuznávajú Nicolása Madura za zákonne zvoleného prezidenta Venezuely, nedáva USA a ich prezidentovi oprávnenie, aby bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN bezprecedentne porušili medzinárodné právo. Potom by sme museli legitimizovať aj kroky ruského prezidenta Vladimíra Putina pri obsadzovaní ukrajinských teritórií.
Proti Rusku boli za to uvalené desiatky západných sankcií. Tie nielenže „poškodili“ ruskú ekonomiku, ale trebárs aj vylúčili ruských športovcov z účasti na vrcholových športových podujatiach, Ruskú federáciu vylúčili zo spoločenstva G8 a vo výpočte reštrikcií by sme mohli pokračovať. Napokon sa ukázalo, že nie legitimita venezuelského prezidenta a podozrenie zo zapojenia do podpory pašovania drog a ich vývoz do USA či dokonca chudoba občanov je dôvodom na gangsterský únos hlavy štátu, ale najmä len zásoby venezuelskej ropy, ktoré sú najväčšie na svete. Napokon to Trump aj bezostyšne priznal, keď vyhlásil, že venezuelská ropa bude dlhodobo pod kontrolou USA a amerických firiem, ktoré sa jej ťažbe venujú.
■ ZLATÉ POLIA
Rope sa zvykne vravieť aj čierne zlato. Z historického hľadiska vieme, že pred druhou svetovou vojnou bola Venezuela najväčším exportérom ropy na svete. V januári 1976 sa však venezuelská vláda rozhodla ropný priemysel znárodniť, čo sa najviac dotklo amerických ropných spoločností, ktoré vraj ročne stratili päť miliárd amerických dolárov, zatiaľ čo od venezuelskej vlády dostali ako kompenzáciu len miliardu. Prezident Trump pokladá tento postup za „krádež“, a tak sa rozhodol zasiahnuť a vrátiť venezuelské ropné polia americkým ťažobným spoločnostiam. Iným dôvodom určite bude, že najväčším odberateľom venezuelskej ropy je najväčší konkurent USA, ktorým je Čína, a tiež spoločenstvo BRICS, ktoré ohrozuje doterajšiu hegemóniu USA v čoraz väčšom počte hodnotiacich makroekonomických ukazovateľov.
■ ROPNÁ ANABÁZA
Akú budúcnosť vo Venezuele možno očakávať? Doterajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová zložila prísahu ako dočasná prezidentka a podľa všetkého dostala pokyn, aby jej administratíva odovzdala USA tridsať až päťdesiat miliónov barelov ropy, ktorej predaj bude pod kontrolou prezidenta Donalda Trumpa. Peniaze by sa mali použiť vraj na prospech venezuelských a, samozrejme, amerických domácností, čím by kompenzovali straty zo spomínaného procesu znárodnenia.
Každým dňom je však jasnejšie, že nielen predaj ropy a rozdeľovanie financií budú organizačne riadiť a kontrolovať USA a ich prezident, ale tiež samotnú Venezuelu dokedy to budú potrebovať. Trump tvrdí, že má pod kontrolou venezuelskú dočasnú vládu pod vedením Delcy Rodríguezovej. Tá však po zložení riadnej prísahy vyhlásila, že nijaká zahraničná mocnosť nebude Venezuelu riadiť.
Naposledy sme sa však od prezidenta Donalda Trumpa dozvedeli, že Venezuela zarobené peniaze z predaja ropy využije výhradne na nákup amerického vojenského a spotrebného tovaru. Či bude môcť ďalej predávať ropu Číne, Rusku, ale aj okolitým štátom závislým od čierneho zlata, sme sa nedozvedeli. Určite to bude pre nich znamenať miliardové straty, a tak sa od nich očakávajú odvetné reakcie. Prečo počas prvých dní po nástupe do kresla šéfa Bieleho domu Donald Trump odmietol závery parížskej klimatickej dohody, už nemusíme špekulovať…
