Pohľad do rodovej minulosti a väzieb zväčša jednoduchých ľudí
Zhovárala sa Katarína KOŇARIKOVÁ – Foto: archív
Narodil sa v Košútoch neďaleko Galanty v rodine poľnohospodárov. Jeho starí rodičia z maminej strany sa po prvej svetovej vojne presťahovali na Slovensko, kde si kúpili pozemky v rámci pozemkovej reformy, začali hospodáriť a darilo sa im. Otec pochádzal z roľníckej rodiny z Liptovskej Sielnice a po vojne sa tiež usadil v Košútoch, kde sa zoznámil s jeho mamou. V roku 1957 sa stal piatym dieťaťom v rodine. Škola mu nikdy nerobila problémy, a tak po gymnáziu pokračoval v štúdiu technickej kybernetiky v Nemeckej demokratickej republike, kde v roku 1982 úspešne promoval. Po návrate do Československa pracoval v oblasti robotiky v SAV v Bratislave a neskôr vo firme IBM. Dnes sa aktívne venuje výskumu genealógie dolnozemských Slovákov.
Pôsobíte v Matici slovenskej. Akú máte funkciu a kedy ste do Matice vstúpili?
Celý môj profesijný život som pôsobil najmä v nemecky hovoriacich krajinách, často som bol v zahraničí. Členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Galante som sa stal v roku 1990, lenže aktívnejšie som sa začal zapájať do matičnej práce, až keď som bol viac doma. V roku 2016 som sa stal členom výboru nášho matičného odboru a od roka 2021 som predsedom Miestneho odboru MS v Galante.
Ako a kedy vzniklo vaše genealogické združenie? Kde má sídlo a kto sú jeho štatutári?
Ako to v živote býva, človek sa začne viacej zaujímať o svojich predkov, až keď už mu zomrú rodičia. Musí v tomto ohľade mentálne dozrieť. Ja som nebol výnimka. Keď zomrel môj otec, pokúšal som sa spracovať jeho rodokmeň. Natrafil som však na mnoho problémov, lebo v Sielnici žilo veľmi veľa menovcov a bolo ťažké ich rozlíšiť. Rozhodol som sa preto spracovať rodokmene pre celú obec. Pretože som sa celý život zaoberal programovaním, nebolo pre mňa až také zložité vyvinúť na tento cieľ špecializovaný program.
Spracovanie matriky celej farnosti je rozsiahla práca a na tento projekt sa mi bohužiaľ nepodarilo nikoho ďalšieho nadchnúť. Keď zomrela mama mojej manželky, tiež sme začali pátrať po jej predkoch. Takto som sa dostal na faru v Slovenskom Komlóši. Zhodou okolností mali nafotené všetky svoje matriky a pán farár Spišák nám skeny matrík poskytol. No a medzi Komlóšanmi, ktorí sa po vojne presídlili na Slovensko, a ich potomkami sa postupom času našli a nadchli záujemcovia o takéto spracovanie svojej histórie.
Takto sa k tejto myšlienke postupne od roka 2016 pridávali ďalší dobrovoľníci. Po dokončení spracovania matriky Slovenského Komlóša sme sa pustili aj do spracovania matrík ďalších pôvodom slovenských obcí v Panónskej nížine. Aby sme mohli svoju činnosť efektívnejšie organizovať, založili sme v roku 2020 Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov. Združenie má sídlo v Galante, ale naši členovia sú z rôznych kútov Slovenska, Maďarska, ale aj z Čiech a zo Srbska. Prácu združenia riadi päťčlenný výbor, štatutárom organizácie som ja.
Vašou hlavnou aktivitou je proces indexácie matrík, párovanie údajov a tvorba databázy? Povedzte o tom viac…
Naším hlavným dlhodobým cieľom je postupné vytváranie genealogickej databázy dolnozemských Slovákov. Z dnešného pohľadu sú to najmä Slováci z oblastí v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, v menšom rozsahu v Bulharsku a Chorvátsku. Za deväť rokov činnosti sme postupne naindexovali alebo indexujeme matriky obcí z Maďarska (Slovenský Komlóš, Pitvaroš, Ambrózka, Čanádalbert, Veľký Bánhedeš, Békešská Čaba, Sarvaš), z Rumunska (Nadlak) a zo Srbska (Kulpín, Pivnica, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec).
Je to spolu už takmer deväťstotisíc záznamov v databáze. Indexáciu robia jednotliví dobrovoľníci doma na svojich počítačoch. V prvom rade musíme zabezpečiť prvotný materiál, teda musíme mať k dispozícii nafotenú matriku. O tejto téme by sa dalo dlho rozprávať. Následne potom rozdelíme jednotlivé obdobia na spracovanie. Podľa možnosti tak, aby jeden indexér spracovával jeden typ rukopisu. Do genealogického programu prepisujeme všetky údaje z matričného skenu, teda napríklad z matriky krstov aj údaje o krstných rodičoch, rôzne poznámky a podobne. Takisto prepisujeme mená a priezviská v tvare, ako ich zapísal farár, ale aj v tzv. normalizovanom tvare.
Toto nám potom umožňuje využiť podporu počítača pri vytváraní rodových väzieb. Aby som význam „normalizácie“ mien trochu priblížil. Napríklad také jednoduché slovenské meno Alžbeta sa v spracovaných matrikách vyskytlo v päťdesiatich troch rôznych verziách. (Erža, Erzsébet, Elisabetha, Elisa, Orzsi, Alžbeta, Eržika…). No a dnešné počítače ešte nie sú také múdre, aby automaticky zistili, že v 19. storočí meno Orzsi a Elisabetha mohlo patriť tej istej osobe. Iba farár ho vždy inak zapísal. Podobné, neraz veľké rozdiely nachádzame v dolnozemských matrikách aj pri prepisoch priezvisk slovenských obyvateľov jednotlivých lokalít.
V pravidelných (väčšinou mesačných) intervaloch indexéri posielajú spracované záznamy do centrálnej databázy, kde sú ešte raz podrobené kontrole a stávajú sa súčasťou spoločnej databázy. Po naindexovaní matriky obyčajne pristúpime aj k druhému kroku, teda k vytváraniu rodových väzieb ‒ my tomu hovoríme párovanie. Spájajú sa teda jednotlivé záznamy o narodení, o sobášoch a o úmrtí. Znie to jednoducho, tento proces vie byť však aj veľmi komplikovaný
Kto boli „prvolezci“ tejto aktivity a aké výzvy museli na začiatku prekonať?
Ako prvá sa do spolupráce pripojila Danka Tummová. Je to taká „otvorená hlava“ a zaujíma ju všetko nové. Môj problém bol okrem iného aj ten, že som komunitu potomkov dolnozemských Slovákov v okolí Galanty poznal dosť málo. Za socializmu sa o tom, že existujú nejakí dolnozemskí Slováci, hovorilo v médiách iba minimálne. Následne sa pripojila Eva Tušková, no a potom sa postupne pridávali ďalší.
Priblížte, ako sa „párujú“ matričné údaje? Prečo je táto fáza dôležitá a kto ju vykonáva?
Vytváranie rodových väzieb – po našom párovanie, je niekedy pomerne zložitý proces. Jeho hlavným prínosom je objektivizácia matričných záznamov (často sa tu odhalia rôzne chyby ‒ či už omyly farárov, alebo aj chyby vzniknuté pri prepise matriky). No a, samozrejme, potom výsledok takéhoto párovania náramne uľahčuje prácu bádateľa. Jednoducho si klikne na daný záznam a systém mu automaticky vykreslí rodokmeň s predkami aj s potomkami. Väčšinou sa robia rodokmene pre významné rody. My našou prácou však vytvárame rodokmene pre celú zvolenú obec, teda pre masu zväčša jednoduchých ľudí, roľníkov, o ktorých by sa v tomto zmysle nikto nezaujímal. My im umožňujeme nahliadnuť do svojej „genealogickej“ minulosti.
Čo môžu záujemcovia nájsť na webovej stránke združenia? Ako sa k týmto informáciám dostanú a aké sú podmienky prístupu?
Na webe nášho združenia máme okrem iného zverejnenú aj našu genealogickú databázu, ako aj údaje z množstva spracovaných cintorínov, pravdaže pri dodržaní pravidiel GDPR. Zverejnená databáza obsahuje aktuálne okolo 620-tisíc záznamov. Postupne sa k nim pridávajú ďalšie spracované obce. Zvolili sme systém, kde po zaplatení malého poplatku získa bádateľ prístup k databáze. Aktuálne je však prístup k databáze (ešte od Vianoc) otvorený.
Aký je proces tvorby rodokmeňov a aké výhody prináša váš genealogický program pre členov, ktorí sa chcú podieľať na tvorbe svojich rodokmeňov?
Dolnozemskí Slováci žili dlhý čas väčšinou v súvisiacich komunitách, preto sa dajú zo spracovaných matrík vytvoriť pomerne súvislé rodokmene. Členovia, ktorí sa podieľajú na našich projektoch, získavajú úplný prístup k nášmu genealogickému programu, ako aj k spracovaným dátam. Otvárame však i podobné projekty pre iné obce. Napríklad ja som takouto metódou spracoval matriku ECAV v Liptovskej Sielnici, kolega sa pustil do spracovania matriky Terchovej, ďalší kolega by chcel takto spracovať matriku obce Babiná. Bolo by pekné, keby sa podarilo postupne jednotným spôsobom takto spracovať slovenskú históriu, podobne ako sa o to napríklad usilujú v Maďarsku. Pokúšal som sa v tomto smere už osloviť amatérskych genealógov, zatiaľ však bez úspechu.
Neuvažujete o medzinárodnej spolupráci, konkrétne s organizáciou MACSE?
Usilujeme sa koordinovať činnosť aj so zahraničnými partnermi. Konkrétne v Maďarsku existuje organizácia MACSE –Maďarská spoločnosť pre rodopisný výskum rodín. Je to pomerne veľká organizácia, ktorá má vyše dvetisíc členov. Dala si za cieľ spracovať matriky z oblasti celého niekdajšieho Uhorského kráľovstva. Aby sa nerobila tá istá práca dvojmo, vymieňame si navzájom naindexované matričné údaje. Napríklad kolegovia z MACSE prepísali matriku sobášov ECAV zo Sarvaša a dáta nám poskytli.
My sme im na oplátku zase poskytli adekvátne množstvo spracovaných záznamov z matriky krstov. Takto je to výhodné pre obe strany. A o tom spolupráca má byť. Samozrejme, s tým sú spojené aj problémy. Napríklad kolegovia z Maďarska prepisujú a „normalizujú“ mená z matrík do maďarčiny. My sme sa prirodzene rozhodli pre slovenčinu – veď spracovávame údaje o dolnozemských Slovákoch. Pri výmene údajov sa tieto odlišnosti musia zohľadňovať.
Ktoré publikácie a knihy vydalo združenie a aké témy sa v nich zameriavajú? Aký je význam týchto publikácií pre slovenských potomkov Dolnozemcov?
Áno, máme aj publikačnú činnosť. Prišlo k tomu akosi prirodzenou cestou. Pri spracovaní matriky Komlóša sme nadobudli obrovské množstvo poznatkov a nechceli sme si ich nechať iba pre seba. Pod vedením PhDr. Jána Hovorku sme vydali knihu Matrika Slovenského Komlóša, kde sme sa usilovali pozrieť sa na minulosť Komlóša a Komlóšanov prostredníctvom miestnej evanjelickej matriky. Prílohou tejto knihy je aj DVD s genealogickou databázou okolo 65-tisíc Komlóšanov.
Po spracovaní matriky Ambrózky vyšla publikácia Matrika Ambrózky a tí, o ktorých hovorí, po spracovaní matriky Veľkého Bánhedeša sú uvedení v knihe pod názvom Veľký Bánhedeš 1842 – 1947 jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny. Prílohou týchto kníh je vždy aj elektronická databáza umožňujúca jednoduchým spôsobom študovať rodové väzby v spracovaných matrikách. Aktuálne pripravujeme podobnú publikáciu pre vojvodinskú obec Kulpín, ležiacu vedľa Báčskeho Petrovca.
Aké boli výsledky prvého ročníka odbornej genealogickej konferencie v Galante a na čo sa môžeme tešiť na druhom ročníku, ktorý sa uskutoční v Trnave v septembri tohto roka?
V septembri 2022 sme v galantskom neogotickom kaštieli usporiadali genealogickú konferenciu pod názvom Naši predkovia na stránkach dolnozemských matrík, na ktorej sa zúčastnilo asi osemdesiat ľudí. Na konferencii odznelo pätnásť príspevkov zameraných najmä na problematiku genealógie dolnozemských Slovákov, onomastiky, vývoja priezvisk, praktickej genealógie a podobne.
V tomto roku v septembri plánuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Maticou slovenskou a naším združením usporiadať odbornú konferenciu na tému Slovákov v zahraničí, trendy v oblasti výskumu krajanskej problematiky. Jeden deň konferencie by mal byť zameraný na tému genealogického výskumu Slovákov žijúcich v zahraničí. Odborným garantom pre tento blok konferencie je naše Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov ‒ za naše združenie konkrétne ja. Druhý deň konferencie má byť venovaný téme histórie, kultúry a identity Slovákov žijúcich v zahraničí. Odborným garantom je pán profesor Peter Chrastina, podpredseda USZZ.
