Dlhý čas čakania medzi krokmi vpred. Už v septembri 2008 vyšla tlačová správa: „Slovenská vláda schválila Pamätník slovenského vysťahovalectva, ktorý má stáť v Bratislave do dvoch rokov.“  A ďalšia: „Do konca roka 2011 by mala na Bratislavskom hrade vzniknúť expozícia dejín vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov“. Nič z toho dodnes nie je pravda. Ďalšia „bradatá predpoveď“  sa však negatívne potvrdila: „Vláda očakáva (!), že odchod ľudí do zahraničia bude pokračovať. Dnes najmä za prácou odchádza okolo pätnásťtisíc Slovákov ročne, odchádzajú prevažne mladí muži s maturitou… Zriedka pracujú na kvalifikovaných miestach, väčšinou robia v továrňach, na stavbách, v hoteloch a reštauráciách, doprave, skladoch a ako sezónni pomocníci v poľnohospodárstve.“

■ HANDRKOVANIE O MIESTO

Únik mozgov zo Slovenska teda pretrváva,  len Pamätník vysťahovalectva možno aj ako zdvihnutý prst! nestojí. „Žiaľ, toto sa nenaplnilo predovšetkým z tých dôvodov, že nastala kríza a nebolo dosť finančných prostriedkov,“ konštatuje Claude Baláž, jeden zo zakladateľov Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva. Nadáciu založila v júli 2013 Matica slovenská s občianskym združením Migrácia SK a so Združením nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov. „Máme jasný cieľ postaviť v Sade Janka Kráľa pri základnom kameni, kde sa stretávajú Slováci zo sveta, Národný pamätník slovenského vysťahovalectva na pamiatku všetkých, ktorí síce opustili Slovensko, ale nosili ho a budú nosiť vo svojom srdci po celý život,“ uviedol vtedy spoluzakladateľ Nadácie, predseda Matice slovenskej.

■ UBEHLI DVA ROKY

Počas výročného zasadania správnej rady Nadácie 18. februára tohto roku sme sa na pamätník spýtali: „Ubehli ďalšie dva roky a…? „A nič. Nestojí ani Pamätník a naďalej sa ani len nevie, kde bude. V našom hlavnom meste panuje akoby strach zo slovenských symbolov,“ reagoval Marián Tkáč.

Nadácia v spolupráci s Igorom Furdíkom, predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pripravila podklady, ktoré prerokovali príslušné mestské komisie na rozhraní rokov 2013 a 2014 a podporili myšlienku Pamätníka, nie však v Sade Janka Kráľa, ale na ľavom brehu Dunaja. Na odporúčanie Spolku architektov Slovenska oslovila Nadácia Architektonický ateliér A1 ReSpect, a. s., vedený arch. Branislavom Kaliským, ktorý v krátkom čase pripravil úvodnú architektonickú štúdiu Pamätníka na ľavom brehu Dunaja medzi Starým mostom a budovou Filozofickej fakulty na Gondovej ulici ako o možnom novom námestí Bratislavy s názvom Krajanské námestie či Námestie slovenského vysťahovalectva.  Tretieho júla 2014 nasledovala v NR SR pod záštitou jej podpredsedníčok Jany Laššákovej a Eriky Jurinovej prezentácia štúdie, ktorá vedenie parlamentu presvedčila.

„Po symbolickom položení základného kameňa v Sade Janka Kráľa v Petržalke v roku 2000 bol to druhý konkrétny krok k jeho dlho očakávanej realizácii,“ nádejal sa Claude Baláž, správca Nadácie.

■ DLHÁ CESTA

Lenže! Bratislavskému mestskému zastupiteľstvu na jeho rokovanie pred voľbami v roku 2014 – napriek prísľubu – vtedajší primátor Milan Ftáčnik návrh na umiestnenie Pamätníka v spomínanom priestore nepredložil. A tak sa nemohla vyhlásiť medzinárodná súťaž na jeho architektonicko-výtvarné riešenie a celý proces sa musí začať odznova.

Slovenskú metropolu čaká teda ešte dlhá cesta, aby sa včlenila medzi asi dvadsiatku metropol sveta, kde pamätníky vysťahovalectva majú. Niet pochýb o tom, že Bratislava taký Pamätník potrebuje, veď zo Slovenska odišlo do sveta viac ľudí ako z Írska. Niet pochýb, že na Pamätník čakajú krajania a budú ochotní naň aj prispieť, napokon hovorilo sa o ňom aj na Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Zoznam mien tých, ktorí sa zo Slovenska museli alebo chceli vysťahovať, bude veľmi dlhý – a v rámci Pamätníka bude preň priestor.

Igor Furdík ocenil doterajšie aktivity Nadácie i jej ďalšie zamýšľané kroky, ktoré by mali vyvrcholiť verejnou finančnou zbierkou (prostredníctvom webového sídla www.vystahovalectvo.sk) a postavením Pamätníka, aký iní majú a Slováci potrebujú.

Pochybnosti sú však naďalej o ochote bratislavských mestských predstaviteľov povedať jasné: „Áno!“ Treba dúfať, že s príchodom nového vedenia mesta prichádzajú aj nové časy.

Dagmar VANEČKOVÁ