Európsku úniu desaťročia formovali ako mierový projekt…
Radoslav ŽGRADA – Foto: internet-zahraničná tlač
Keď administratíva Donalda Trumpa obnovila užšie kontakty s Moskvou a začala rokovať o mieri, Európska únia zostala vo vojnovom bubnovaní osamotená. Hroziaca strata vojenskej podpory od Spojených štátov amerických núti Brusel zabezpečiť európsku obrannú politiku vlastnými silami. Na to však nemá dostatok ekonomických zdrojov.
Začiatkom marca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sebavedomo predstavila ambiciózny plán pod názvom ReArm Europe. Má podporiť európsky obranný priemysel pôžičkami a presunom peňazí z iných rozpočtových kapitol, pričom v súčte by mohol za päť rokov dosiahnuť až osemsto miliárd eur.
■ PLÁN NA PREZBROJENIE
Európska únia bola po desaťročia budovaná ako mierový projekt, súčasné vedenie opúšťa tento koncept aj napriek tomu, že sa ekonomiky dvadsaťsedmičky nenachádzajú v dobrej kondícii. Starý kontinent sa pre vysoké ceny energií stal nekonkurencieschopným na svetových trhoch, do toho prišla silná rana v podobe dovozných ciel zo strany Washingtonu. Upadajúci európsky priemysel má nakopnúť zbrojárska výroba.
Jeden z nástrojov, ako to dosiahnuť, je zrušenie fiškálnych pravidiel, ktoré doteraz tvorili chrbticu európskej rozpočtovej disciplíny. Napríklad nemecký snem v polovici marca uvoľnil tzv. dlhovú brzdu na zbrojenie, pričom spor o nej pár mesiacov späť viedol k pádu vlády a predčasným voľbám.
Európska únia chce vytvoriť mechanizmus, ktorý poskytne členským štátom pôžičky vo výške stopäťdesiat miliárd eur na investície do obrany. Z rozpočtového pohľadu ide o revolúciu. Počíta sa so spoločnými nákupmi zbraní a strategickými investíciami do obranných systémov. Ďalším z nástrojov majú byť prostriedky v rozpočte EÚ, rovnako aj príspevky Európskej investičnej banky, ktoré majú zohrávať rozhodujúcu úlohu cez Akčný plán pre bezpečnosť a obranu. Posledným nástrojom by bola mobilizácia súkromného kapitálu. Z celého plánu prezbrojenia budú mať najväčší úžitok bohaté západoeurópske priemyselné krajiny. Stačí to demonštrovať na príklade Francúzska.
■ ZÁCHRANNÉ LANO
Jedným z najhlasnejších ťahúňov prezbrojovania je francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten čelí ekonomickej stagnácii, nezamestnanosti, klesajúcej popularite i vysokému dlhu. A práve obranný priemysel sa javí ako záchranné lano. Francúzsko sa už teraz stalo druhým najväčším vývozcom zbraní na svete ‒ hneď za Spojenými štátmi. Päť francúzskych firiem ‒ Thales, Dassault, Naval Group, Safran a CEA, patrí do top 50 svetových obranných podnikov a ťaží zo silného prepojenia s francúzskym štátom.
Ten nielen zadáva zákazky, ale je často priamym akcionárom. Macronova rusofóbia má jasnú ekonomickú motiváciu. Zbrojný kolos Thales zaznamenal v roku 2024 nárast ziskov o štyridsaťpäť percent, a nie je jediný. Macron otvorene hovorí, že pravidlá o dlhu a deficite sú „zastarané“ a že prezbrojenie má prednosť. To je zarážajúce vo svetle faktov, kde Francúzsko má deficit šesť percent HDP a dlh 113,7 percenta HDP, teda výrazne nad limitmi Paktu stability a rastu EÚ.
■ FOND SÚDRŽNOSTI
Ďalším z nástrojov, ktorý má presunúť prostriedky od chudobných Východoeurópanov na Západ, je plán Európskej komisie na využitie tzv. fondov súdržnosti. Komisia plánuje zmeniť priority svojho dlhoročného fondu pre regionálny rozvoj vo výške 392 miliárd eur, aby posilnila európsky obranný sektor a pripravila EÚ na vojnu, ako deklaratívne vyhlasujú viacerí európski politici.
Tretina rozpočtu EÚ, známa ako fondy súdržnosti, ide v súčasnosti na podporu hospodárskej konvergencie v celom bloku ‒ s výnimkou štyroch krajín (Španielsko, Portugalsko, Malta, Grécko), najmä do chudobnejších regiónov východnej Európy. Fondy boli určené pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako deväťdesiat percent priemeru EÚ a ktoré podporujú projekty v oblasti TEN-T a životného prostredia.
■ MILITARIZÁCIA EKONOMIKY
Z fondu súdržnosti EÚ sa mali pôvodne dotovať iba malé firmy a občania z najchudobnejších krajín EÚ. Miliardy mali putovať len na odstraňovanie dôsledku politiky Green Dealu, na zatepľovanie, na ekologické infraštruktúrne projekty (vodárne, čističky odpadových vôd atď.), na výstavbu bytov, na školstvo a na infraštruktúru v obciach.
Európska komisia plánuje tok dotácií presmerovať najväčším firmám západnej EÚ. Oznámenie Volkswagenu, že má záujem o prechod na výrobu obrnených transportérov a prípadne aj tankov, na ktoré nemá vlastný kapitál – iné je to s európskymi dotáciami, zaznelo len nedávno, ale zapadá do mozaiky posledných udalostí. Európska ekonomika už dlhší čas stráca dych a vnútornú dynamiku, ekonomický rast je nútená podporovať umelými stimulmi, tentoraz militarizáciou ekonomiky.
