Mesto na zlatých základoch
Na vrchu Jarabica v Kremnických vrchoch kedysi na úsvite stredoveku lovci z hradu Šášov ulovili vtáka, ktorý mal v hrvoli zlaté zrnká. Tak prišli na to, že okolité hory a kremenisté skaly ukrývajú zlaté žily. Zrejme netrvalo dlho a náleziská zlata objavili, lebo čoskoro tu vznikla aj haviarska osada, ktorá s rastúcim počtom baníkov a množstvom vydolovaného zlata nadobúdala čoraz väčší význam…
Už začiatkom 14. storočia sa tu ťažilo okolo štyristo kilogramov zlata ročne, čo si uhorský panovnícky dvor nemohol nevšimnúť. Kráľ Karol Róbert z Anjou 17. novembra 1328 povýšil vtedajšiu Cremnychbanu na kráľovské mesto a dal jej celý rad výsad. Na pozvanie panovníka prišli sem aj minciari z Kutnej Hory, ktorí už nasledujúci rok začali raziť uhorské groše a položili tak základy dlhovekej kremnickej minciarskej tradície. Bezmála sedemsto rokov nepretržitej prevádzky znamená pre kremnickú Mincovňu nevšedný firemný rekord, ktorý nemá vo svete obdobu!
■ TAJOMNÉ PODZEMIE
Kremnické podzemie je ako ementál. Prakticky z každého meštianskeho domu kopali ťažobné šachty za zlatom a striebrom, ktoré sa tu ťažilo od 10. storočia. Viackrát v minulých rokoch zazneli poplašné správy, že na kremnickom Štefánikovom námestí hrozí zosuv pôdy, ktorý by mohol postihnúť aj vzácnu kultúrnu a historickú pamiatku Trojičný stĺp.
Ten dlhé roky nákladne reštaurovali. Nebolo by to prvý raz. Veď koncom 19. storočia tu museli dokonca zbúrať Kostol Panny Márie, ktorý sa začal prepadávať. Časť inventára premiestnili do hradného kostola. Preniesli tu aj plastiku madony, ktorá po vzniku samostatného štátu sa stala predlohou na slovenskú jednokorunovú mincu.
■ KRONIKA SLOHOV
Kremnica bola hlavným kráľovským banským mestom, preto aj najvyšší kráľovský banský úradník komorský gróf (comes) musel bývať v tomto meste. Keď sa gróf Stadler rozhodol opustiť obydlie v niekdajšom stredovekom hrade, ktorý neskôr prestavali na kostol, usadil sa po roku 1440 v dome na dnešnej Kollárovej ulici, postavenom ešte na románskych základoch.
V 16. storočí boli comesmi Thurzovci, o ktorých sa traduje, že k nám priniesli aj diamantovú klenbu, čo potvrdzuje aj jediná obdoba jedinečnej „plôškovej“ kremnickej klenby v Thurzovom dome v Banskej Bystrici. V roku 1545, keď sa podpisovala Dohoda mesta Kremnice s uhorskou kráľovnou Máriou o „hlbokých dedičných štôlniach“, panovníčka tu nocovala. A o štyristo rokov neskôr sa v tomto jednom z najpôvodnejších gotických domov na Slovensku narodil husľový virtuóz Peter Michalica. Dom je dnes jeho vlastníctvom a umelec tu každé leto od roku 2001 organizuje festival Hudba pod diamantovou klenbou.
Dom spájala podzemná chodba s hradom i radnicou. Viaže sa k nemu povesť o prasačej hlave spojená s bohatou lakomou meštiankou, ktorú majú znázorňovať niektoré architektonické prvky na fasáde…
■ KOSTOL AKO HRAD
Jadro kremnického hradného komplexu tvorí Kostol sv. Kataríny. Svätica bola veľmi vzdelaná dcéra cyperského kráľa, ktorá zahynula mučeníckou smrťou v Alexandrii roku 307 alebo 315. Popravili ju na rozkaz cisára Maxentia, lebo obhajovala svoju kresťanskú vieru. Odsúdili ju na smrť lámaním na kolese, ale to sa zlomilo, preto ju sťali.
Od 10. storočia sú jej ostatky uložené na hore Sinaj. Kult uctievania svätice pretrváva už od 7. storočia. Od 13. storočia patrí do „skupiny štrnástich svätých pomocníkov“. Spolu so sv. Barborou, sv. Dorotou a sv. Margitou tvorí skupinu „štyroch panien“. Veľkú popularitu si získala v baroku. Je patrónkou baníkov, ale aj dievčat a panien, žiakov, učiteľov, teológov, filozofov, univerzít a rozličných povolaní, ktoré používajú nôž alebo koleso. Jej najčastejšími atribútmi sú koleso, meč, koruna, palma a kniha.
■ KRÁĽOVSKÁ PEVNOSŤ
Kostol stojí na návrší Krahuľského vrchu a je národnou kultúrnou pamiatkou. Hrad bol kráľovskou pevnosťou na ochranu výnosov z ťažby drahých kovov a slúžil tiež na úschovu peňazí vyrazených v kremnickej mincovni. Kostol vybudovali na základoch staršieho sakrálneho objektu ako dvojloďový gotický halový chrám od začiatku 13. storočia.
Podľa datovania na klenbe dokončili ho v roku 1488. Vzhľadom na poškodenia požiarmi aj zosuvy pôdy ho bolo treba často obnovovať. V neskorších obdobiach sa pri jeho rekonštrukciách uplatnila barokizácia i regotizácia. Jeho vysokú štíhlu vežu s renesančnou pavlačou z roka 1579, prepojenú s centrom hradu, vidno zďaleka. Na jednom z bočných oltárov je plastika madony spred roka 1500. Premiestnili ju sem so zbúraného farského kostola, ktorý museli asanovať, lebo mu hrozilo, že sa pre nesúdržné podložie zrúti.
■ MADONA Z KORUNY
Matka Božia je vari najčastejším motívom vo všetkých výtvarných slohoch od raného stredoveku. Stala sa centrom a ústrednou postavou mnohých vynikajúcich sochárskych i maliarskych kompozícií. Ako dominujúci a charakterizačný artefakt sa objavila aj na slovenských bankovkách a minciach.
Na lícnej strane stokorunovej bankovky použil akademický maliar Jozef Bubák, ktorý bol tvorcom všetkých siedmich slovenských bankoviek, hlavu madony podľa plastiky majstra Pavla z Levoče a na rube tamojší Kostol sv. Jakuba, v ktorom sú najznámejšie diela tohto rezbára. Na jednokorunovej minci, ktorá tvorila základ slovenskej meny od menovej odluky v roku 1993, dominuje gotická soška Madony s dieťaťom z Kremnice, stojaca na polmesiaci. Autorom výtvarného návrhu tejto mince a všetkých ďalších slovenských obehových mincí bol kremnický výtvarník Drahomír Zobek.
Z „piety“ za výtvarne vydarenými bankovkami a mincami ešte pripomeňte, že slovenskú menu sme používali od 8. februára 1993 do 31. decembra 2008, keď ju nahradilo euro.
