Modernizačný dlh je už príliš vysoký
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Jozef KOTULIČ
Nízke financovanie sektora sa prejavuje za posledné roky na degradácii rýchlosti prepravy osôb a tovarov a pre zachovanie samotnej bezpečnosti spôsobuje dlhodobé obmedzovanie a znižovanie parametrov dopravnej cesty. Je preto prioritou vlády vytvoriť podmienky na modernizáciu a rekonštrukciu železničných tratí a koľajových vozidiel.
Toľko úradníckym jazykom z vízie rozvoja železničnej dopravy z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 – 2027. Koľko z plánov sa jej však darí naplniť v približne polovici vládnutia?
- NEBUDUJEME TRATE
Na medzinárodnej konferencii Železnica v 21. storočí, ktorú v Bratislave ešte v roku 2018 zorganizovala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), odznel údaj, ktorý vykresľuje, aký má Slovensko vzťah k železniciam, hoci ich propaguje ako ekologický spôsob najmä nákladnej dopravy. Kým od roka 1987, teda za tridsaťjeden rokov, sme nevybudovali ani jednu novú železničnú trať, Španielsko dokázalo za posledných dvadsaťpäť rokov vybudovať 2 900 kilometrov vysokorýchlostných tratí.
Zatiaľ prebiehajú modernizácie existujúcich. Existuje zámer napríklad na prípravu dvoch nových tratí Vajnory – Slovenský Grob – Pezinok a Lamač – Stupava – Lozorno. Prebieha štúdia realizovateľnosti, ale cena by bola privysoká. Podľa stránky Železníc slovenskej republiky je v realizácii napríklad elektrifikácia druhej fázy traťového úseku Haniska pri Košiciach ‒ Moldava nad Bodvou za 35 miliónov eur, ale ide o maličký úsek s dĺžkou pár kilometrov. Aj zatiaľ najdrahší železničný projekt za takmer miliardu eur pri Liptovskom Mikuláši, ktorý vznikol už v roku 2008, ale až súčasná vláda ho zaradila medzi strategické investície štátu, je len „obyčajnou“ prekládkou trate. Ide síce o pätnásť kilometrov novej železničnej trate, na ktorej bude dvanásť mostov, tunel, nové prístupové cesty a dokonca aj prekládka kravína, ktorý tu zavadzal, ale stále ide iba o jestvujúcu obchádzku mesta s novou stanicou. Dokončiť by sa mala v roku 2030. Pritom máme na Slovensku okresy, ktoré železnicu nemajú.
- MIGRUJÚCI ODBORNÍCI
Aby sme si nemysleli, že zanedbávanie infraštruktúry železníc je iba výsadou Slovenska. Trate majú problémy aj v okolitých krajinách. Hoci nie také časté ako u nás, keď v priebehu pár hodín na konci novembra horeli na severe Slovenska dva rušne, lokomotíva rýchlika Ex 654 Tatran a Ex 621 Tatran, pričom servilné médiá zdôraznili, že v druhom prípade ide o rušeň cudzieho dopravcu ‒ spresníme českého. Priznajme si to, predsa len v zahraničí sú trate bezpečnejšie kvôli investíciám do zabezpečovacích systémov. Ale aj tak sa v Rakúsku pred vyše desaťročím v obci Obereggendorf, južne od Viedne, pri nešťastí čelne zrazil nákladný vlak s údržbárskou súpravou opráv koľajového zvršku. Pred štyrmi rokmi sa zranilo pätnásť ľudí pri vykoľajení vlaku neďaleko Salzburgu, pred dvoma rokmi sa stala nehoda na trati Leibnitz – Spielfeld-Straß.
O Česku nehovoriac. Aj preto prekvapilo, že generálny riaditeľ Železníc slovenskej republiky Ivan Bednárik sa vzdal funkcie doma a prijal nomináciu Andreja Babiša na post českého ministra dopravy. Pritom vedenia železníc sa ujal len v polovici tohto mája, hoci v minulosti v Česku pôsobil aj ako generálny riaditeľ Českých dráh. Českí odborníci, napríklad z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice, však otvorene hovoria to, na čo sa doma neodvážime ‒ že Slovenské železnice sú historicky zanedbané a české vlaky u nás musia spomaliť.
- ZLYHANIE POLITIKOV
Práve posledné nehody vlakov pri Pezinku a Rožňave odhalili zanedbanie systémov ochrany cestujúcich. Pritom paradoxne novší vlak nebol vybavený bezpečnostným systémom ETCS. Pretože sme rušne kúpili bez neho. V skratke, European Train Control System je jednotný európsky zabezpečovací systém riadenia vlakov, ktorý pozostáva z mobilnej časti vo vozidle a traťovej časti. Ak rušňovodič nereaguje, systém vlak automaticky zastaví. Lenže nákup rušňov bez tohto systému nepodpisuje výpravca na stanici, ale najvyšší zástupca vlády a ten by mal niesť zodpovednosť, nie úradník. Rovnaké diletantstvo ukázali aj naši susedia. Kvôli chýbajúcemu systému ETCS jednotka Stadler GTW vlastníka Arriva na trati Hodonín – Myjava nepremávala osem mesiacov. Juhomoravský kraj bez začervenania priznal, že ponuka bola taká výhodná, že si ju kraj vybral aj za cenu prerušenia linky. Len prečo potom premávali súpravy istý čas a ohrozovali cestujúcich, už neobjasnil.
