Rokovania v tieni útoku na ruskú jadrovú triádu
Radoslav ŽGRADA – Foto: zahraničná tlač
V tieni útoku na jednu zo zložiek ruskej jadrovej triády sa konalo začiatkom júna ďalšie kolo priamych rokovaní medzi zástupcami Kyjeva a Moskvy v Istanbule. Samotný fakt, že si obe znepriatelené strany aj vďaka úsiliu administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa sadli za jeden stôl, možno považovať za pozitívny krok.
Prvé kolo rokovaní 16. mája dopadlo vcelku úspešne ‒ prebehla výmena zajatcov po tisíc vojakov z každej strany a potvrdila sa ochota udržiavať dialóg v tomto formáte. Pre ďalšie stretnutie sa delegácie dohodli na vypracovaní podrobných memoránd, ako si predstavujú cestu k mieru. Ukrajinskú delegáciu rovnako ako minule viedol minister obrany Rustem Umerov, na čele ruského tímu stál opäť poradca Kremľa Vladimír Medinský.
■ POŽIADAVKY MEMORÁND
Na druhom stretnutí 2. júna v paláci Čiragan pod záštitou tureckej vlády ruská delegácia odovzdala ukrajinskej strane dvojdielne memorandum o podmienkach ukončenia vojny, ktoré prakticky požaduje ukrajinskú kapituláciu. Obsahuje všetky body, ktoré podľa Moskvy boli dôvodom jej vojenskej intervencie. Žiada medzinárodné právne uznanie začlenenia Krymu, Luhanskej ĽR, Doneckej ĽR, Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruskej federácie a úplné stiahnutie jednotiek ukrajinských ozbrojených síl a ďalších polovojenských formácií z týchto území.
Neutrálny a bezjadrový status Ukrajiny, čo znamená jej odmietnutie vstupu do vojenských koalícií, ako aj zákaz akejkoľvek vojenskej činnosti tretích štátov na území Ukrajiny, redukciu armády, rozpustenie nacionalistických formácií v rámci Ozbrojených síl Ukrajiny a Národnej gardy.
Zabezpečenie plných práv, slobôd a záujmov ruského a rusky hovoriaceho obyvateľstva, udelenie oficiálneho statusu ruskému jazyku, zákaz glorifikácie a propagandy nacizmu a neonacizmu, rozpustenie nacionalistických organizácií a strán, zrušenie všetkých súčasných a odmietnutie zavedenia nových hospodárskych sankcií, obnovenie hospodárskych a diplomatických vzťahov či zrieknutie sa vzájomných nárokov v súvislosti so škodami spôsobenými počas vojenských operácií. Navrhujú aj konanie volieb na Ukrajine. V týchto postojoch je ruská strana konzistentná už dlhší čas, preto je ťažko očakávať, žeby zo svojich podmienok zľavila.
■ ŠESŤTISÍC ZMRAZENÝCH…
Pre ukrajinskú stranu je v tejto chvíli viac požiadaviek absolútne neakceptovateľných. Priestor sa otvára v iných, menej zásadných oblastiach. Strany sa dohodli na najrozsiahlejšej výmene zajatcov. Podľa ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova sa táto dohoda zameriava najmä na vážne zranené a ťažko choré osoby a mladých vojakov vo veku od osemnástich až dvadsiatich piatich rokov.
Hlava ruskej delegácie Vladimír Medinský oznámil, že Rusko „jednostranne“ odovzdá Kyjevu šesťtisíc zmrazených tiel padlých ukrajinských vojakov. Ruskí vyjednávači opäť zmietli zo stola ukrajinskú podmienku na „bezpodmienečné prímerie“, ktoré vyčerpaná ukrajinská armáda nevyhnutne potrebuje. Navrhli obmedzené zastavenie bojov na niektorých úsekoch frontu na dva-tri dni. Túto otázku následne prerokujú vojenské zložky, vyhlásil Medinský. Ide o úsilie zozbierať telá padlých bojovníkov. Ďalej potvrdil, že Rusko bude pracovať na návrate 339 detí zo zoznamu, ktorý poskytol Kyjev, späť na Ukrajinu. Strany sa dohodli na treťom kole priamych rokovaní.
■ NEBOLI NEGATÍVNE, ALE…
Slovami hovorcu tureckého rezortu diplomacie Öncü Keçeliho vyše hodinové rokovania „sa neskončili negatívne“. Kyjev je ochotný preštudovať si ruské memorandum. Ďalší vývoj a závery z posledného stretnutia pre uzávierku SNN nebol dostupný. Strany sa však už teraz dohodli na humanitárnych bodoch.
Rokovania budú pokračovať, sú to len prvé malé kroky smerom k zastaveniu trojročnej krvavej vojny, kde ruská strana aktuálne stupňuje útočnú iniciatívu. Ukrajina sa pripravuje na pád Donbasu, ktorý môže nastať v nasledujúcich mesiacoch, a horúčkovito sa buduje ďalší obranný val na línii medzi mestami Záporožie a Charkov. Rokovania sú len v začiatočnej fáze a Kyjev myslí na všetky eventuality.
Prezident Zelenský sa preto usiluje získať od západných partnerov prostriedky na vojnu aj na rok 2026. Ako sa však nechala počuť hlava ruskej delegácie Vladimír Medinský už na prvom istanbulskom rokovaní: „Nechceme vojnu, ale sme pripravení bojovať ďalší rok, dva, tri – tak dlho, ako to bude potrebné. So Švédskom sme bojovali dvadsaťjeden rokov (severná vojna v rokoch 1700 – 1721; pozn. redaktora). Ako dlho ste pripravení bojovať vy?“
Ako tvrdý postoj Moskvy poznačil útok ukrajinských diverzantov, ktorí za pomoci dronov zaútočili pred rokovaniami na päť ruských letísk a zničili viacero strojov ďalekonosného jadrového letectva, sa môžeme len dohadovať. Rozhodne to zmierlivejšiemu postoju neprispeje…
