Saleziánsky kňaz a misionár Vojtech Zeman (*1930) pochádza z Novej Bane. Študoval na gymnáziách v Zlatých Moravciach a v Leviciach, v roku 1948 vstúpil k saleziánom. V roku 1950 po Barbarskej noci skončil v koncentračnom kláštore v Šaštíne, neskôr bol presunutý do Podolínca. Pracoval aj na Priehrade mládeže. Po prepustení kontaktoval svojich starších spolubratov a s ich pomocou, najmä vďaka Františkovi Revesovi, sa mu podaril útek cez rieku Moravu na Západ. V štúdiách a rehoľnej formácii pokračoval v Taliansku, v Mirabello Monferrato pri Turíne a v argentínskej Cordóbe, kde bol 23. novembra 1958 vysvätený za kňaza.
Jeho prvá misijná stanica bola v Paraguaji, kde pôsobil vo viacerých saleziánskych strediskách. V roku 1969 sa vrátil do Ríma a študoval teológiu na Pápežskej lateránskej univerzite, kde dosiahol licenciát. Od roka 1971 bol misionárom pre Slovákov a Čechov vo Švédsku. V rokoch 1980 – 1992 bol vedúcim Slovenskej katolíckej misie v Mníchove, potom v Paríži až do roka 2000, keď sa vrátil do vlasti. Vo Švédsku založil časopis Krajanský pozdrav, v Paríži bol redaktorom časopisu Život – La Vie a prispieval aj do iných slovenských exilových periodík, je člen Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V súčasnosti je členom komunity saleziánov v Bratislave na Trnávke.
Vo svojich spomienkach don Zeman ponúka čitateľovi spolu s ním prežiť radosti i problémy života (nielen rehoľného) v pohnutom 20. storočí.
Vojtech Zeman bol nielen spolubratom, ale aj blízkym priateľom nášho známeho historika prof. Milana S. Ďuricu, ktorý ho pozval v roku 2016 za kazateľa pri oslave šesťdesiateho výročia svojho kňazstva. Pamäti Saleziánsky svetobežník vhodne dopĺňajú aj rozhovory, ktoré poskytol exilovým i domácim periodikám.
Text a foto: Ján KOŠIAR
