Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet
V roku 2001 vznikli samosprávne kraje, neraz v groteskných územiach. Vtedajší splnomocnenec vlády pre verejnú správu Viktor Nižňanský presadzoval až šestnásť krajov, ktoré by kopírovali územia bývalých historických uhorských žúp. Po rozhodnutí parlamentu schváliť reformu s ôsmimi vyššími územnými celkami sa vzdal svojej funkcie. Najvypuklejší je asi Trnavský samosprávny kraj, ktorý presadil u Vladimíra Mečiara vtedajší poslanec Arpád Matejka. Ten sa tiahne od Záhoria až po Dunajskú Stredu, pritom doteraz neexistuje ani poriadne dopravné spojenie medzi týmito regiónmi. Vybudovanie územného pomníka sledovalo dva ciele. Urobiť Trnavu krajským mestom a vsadiť klin medzi maďarskú menšinu, ktorá sa tak rozdelila medzi Trnavský a Nitriansky samosprávny kraj. Tým sa zabránilo, aby na juhu Slovenska získali parlamentnú väčšinu, čo sa v začiatkoch nepodarilo v Nitrianskom samosprávnom kraji, kde sa občan na úrade bez znalosti maďarčiny ani nedohovoril.
Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko prišiel v auguste s návrhom vrátiť sa k starému modelu troch územných celkov ‒ západ, stred a východ ‒ pričom štvrtým územným celkom by bolo hlavné mesto Bratislava. Sľubuje si od toho úsporu pol miliardy eur. Ďalej zníženie počtu úradov a efektívnejšiu správu prostredníctvom kumulácie kompetencií a presun časti výkonu správy na okresné úrady v krajských mestách. Lenže subsidiarita ‒ teda rozhodovanie na čo najnižšej spoločenskej úrovni, inak povedané, čo môže urobiť nižšia samospráva sama, nemá mať v kompetencii vyšší vládny útvar ‒ na Slovensku nefunguje ani teraz. Hoci ju presadzoval už Aristoteles tristo rokov pred Kristom a v stredoveku Tomáš Akvinský. Predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že redukcia počtu vyšších územných celkov je jednou z ciest šetrenia zdrojov. Rovnako predseda Hlasu ‒ SD Matúš Šutaj Eštok reagoval, že sú pripravení rokovať o tejto reforme.
Okamžite sa vynorili aj protichodné vyjadrenia. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik povedal, že samosprávne kraje v súčasnom počte preukázali svoje opodstatnenie. Návrh z dielne SNS o znížení ich počtu preto nepovažuje za konsolidačné opatrenie s vplyvom na verejné financie v dohľadnom čase. Jeho príprava by si podľa neho vyžiadala čas aj analýzu. S tým možno len súhlasiť. Rovnako proti sa postavilo Združenie Samosprávne kraje Slovenska pod vedením predsedu Jozefa Viskupiča. Slovensko podľa neho nemá problém s počtom vyšších územných celkov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. Odhadovanú úsporu nepovažuje združenie za reálnu. Naopak, navrhli zoštíhlenie štátneho aparátu na centrálnej úrovni a poukázali aj na to, že takto závažný návrh bol predstavený bez akejkoľvek diskusie s krajmi. S tým tiež možno súhlasiť. Takáto idea by musela prejsť verejnou diskusiou a získať si dôveru občanov. Tí sa boja najmä cestovania za úradnými pečiatkami už nie do ôsmich krajských miest, ale oveľa ďalej. O redukcii úradníkov sa môžeme len dohadovať. Nemôže polovica úradníkov robiť to čo doteraz.
Proti je aj Únia miest Slovenska, podľa ktorej zníženie počtu územných celkov nie je konsolidačným opatrením. Ak chce kabinet šetriť, mal by podľa nej začať v štátnej správe vrátane zníženia výdavkov ústredných orgánov štátnej správy. Podľa údajov Eurostatu už v štátnom sektore pracuje každý piaty zamestnaný Slovák, čo je takmer 470-tisíc ľudí. Za posledných pätnásť rokov ich počet stúpol o takmer stotisíc. Slovensko sa tak v podiele štátnych zamestnancov dostalo dokonca nad priemer Európskej únie. Aspoň v niečom. Ani samosprávne kraje nie sú v tom nevinne. Hoci im už nepribúdajú kompetencie, čím by odôvodnili nárast zamestnancov, ich počty sa každoročne zvyšujú. Pritom až štyridsať percent svojich príjmov minú len na platy úradníkov.
Napríklad, porovnateľná parlamentná monarchia Dánske kráľovstvo s počtom 5,9 milióna obyvateľov má len päť regiónov s deväťdesiatimi ôsmimi obcami, ktoré vznikli zlúčením menších. Slovensko ich má takmer tritisíc. Detailisti môžu oponovať, že majú o devätnásť poslancov viac ako Slovensko, ale skúsme si pripomenúť aj to, že majú na rozlohu najviac ornej pôdy v Európe alebo že vysoké školstvo je pre Dánov bezplatné. Takže návrhy o reforme miestnej, regionálnej a štátnej samosprávy by sa mali opierať o tento príklad. Lenže úvahy slovenských politikov o skresaní úradníkov sa objavujú už desaťročia pravidelne. Zvyčajne však na konci volebného obdobia alebo pri snahe prekryť nejaké kauzy. Takže tému možno uzavrieť konštatovaním, hraničiacou s istotou, že ani v tomto volebnom období sa na Slovensku nič nestane a všetko zostane po starom.
