Maďarská etnická politika diskriminuje bezbranných
Škodia tým, ktorým by mali osožiť
Ján ČERNÝ - Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Pomerne živé, ak nie priam vášnivé diskusie na sociálnych sieťach vyvolal nedávno blog, v ktorom sa matka maďarskej národnosti zverila verejnosti, že svoje dieťa (tiež maďarskej národnosti) odhlási z „maďarskej“ základnej školy a prihlási ho na „slovenskú“. Dôvodom jej rozhodnutia bolo, že národnostná škola diskriminuje jej dieťa tým, že mu neumožní vzdelať sa tak, aby ovládalo štátny jazyk.
Blog by sám osebe nevyvolal takú odozvu, veď išlo o slobodné a zjavne racionálne rozhodnutie matky. V okolnostiach, ktoré zoširoka opisuje, aj zodpovedné rozhodnutie. Maďarský nacionalizmus, ktorý všetko nemaďarské na Slovensku nazýva extrémizmom, sa však mimoriadne aktivizoval a opäť si prihrial tému o tom, že štátny jazyk na našom území je zbytočnosť, že je to porušovanie ústavných práv menšín a že nikto nemôže nikomu – rozumej Maďarovi – nariadiť, aby bol schopný na Slovensku komunikovať, hoci aj vo svojom vlastnom záujme, po slovensky.
■ LOGICKÁ ÚVAHA
Zámerne nebudeme poukazovať na blog autorky ani uvádzať jej meno. Od zverejnenia svojho názoru si užila už dosť a jej dieťa tiež. Napokon, komu sa žiada, nájde na internete všetko, čo potrebuje. Použijeme iba nasledujúcu citáciu: „Myslím si, že osnovy pre vyučovanie slovenského jazyka na stránke Slovenského pedagogického ústavu pre školy s vyučovacím jazykom maďarským sú prejavom extrémizmu a v skratke sú smiešne, pretože svojím obsahom nepripravujú žiakov adekvátne. Žiak z maďarskej školy by mal byť schopný bez väčších problémov prestúpiť na druhý stupeň do slovenskej školy. Jeho vedomosti by mali byť v rozsahu jeho slovenských rovesníkov, pretože maďarský jazyk študoval ako plus a nie na úkor slovenského jazyka. ... Ak to má byť takto, som za zrušenie maďarských základných škôl, sú totiž hanbou pre tých, ktorí si jazyk svojich predkov vážia. Pretože mať maďarskú národnosť sa podľa týchto osnov rovná – nevedieť po slovensky a nevážiť si svoju krajinu a považovať slovenský jazyk za cudzí. A to je celé zlé.“
■ ZVRÁTENÁ REAKCIA
Okamžite po zverejnení blogu sa na stránke maďari.sk objavil „argumentačný článok“, podpísaný menom Anita Radi. Aj z neho vyberáme citáciu, do ktorej obsahovo nezasahujeme: „Význam maďarských škôl spočíva práve v tom, že celé vyučovanie prebieha po maďarsky, s dôrazom na osvojenie si maďarských dejín, literatúry a kultúry. Vzdelávanie je totiž vždy najúčinnejšie v materinskom jazyku žiaka. Slovenský jazyk sa učia maďarské deti už od prvého ročníka. Žiaci sa zároveň učia v rámci každého predmetu aj slovenskú odbornú terminológiu, ale učivo si najprv osvoja po maďarsky... Treba si uvedomiť, že maďarské školy vznikli predovšetkým na pestovanie a osvojenie si maďarskej kultúry. Keby fungovali tak, ako píše autorka, teda by boli rovnaké ako slovenské školy, v čom by bol medzi nimi zásadný rozdiel? Asi len v tom, že sa tam rozpráva aj po maďarsky. Ďalším problémom autorky je, že napriek maďarským koreňom nechápe alebo nechce pochopiť, prečo malé dieťa maďarských rodičov neovláda slovenčinu.“
■ HOLÝ NEZMYSEL
Pani autorke akosi ušlo, že maďarské národnostné školstvo vzdeláva občanov so štátnou príslušnosťou slovenskou. Akosi jej tiež ušlo, že je financované z rozpočtu Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Že pôsobí na území Slovenskej republiky a že poskytuje vzdelanie tým, ktorí tu chcú žiť, pracovať a ktorí by mali mať aj nejaké znalostné puto k slovenským dejinám, k literatúre, ku kultúre. Ale to už žánrovo spadá skôr do oblasti komentárov. Keďže však pri akejkoľvek zmienke o tejto téme začnú okamžite lietať pseudoargumenty, odvolávajúce sa na rasizmus, antimaďarizmus a obmedzovanie práv a slobôd menšín na Slovensku, zostaneme aj v ďalšej časti textu v spravodajskej rovine.
Pri takej predstave, akú má pani Anita Radi o úlohe „maďarskej školy“ na Slovensku, odoberajú podobne zmýšľajúci šancu na budúce rovnoprávne uplatnenia sa v práci vlastným deťom hneď, ak ide o regulované povolania. Ide o profesie, ktorých vykonávanie je určitým spôsobom regulované zákonmi alebo administratívnymi nariadeniami a predpismi. Predovšetkým sú to miesta v štátnej správe. Takto „pripravené“ deti by teoreticky nemali mať šancu stať sa napríklad učiteľmi. Vzhľadom na povinnosť pedagogického zamestnanca ovládať štátny jazyk totiž môže napríklad Pedagogická fakulta UK v Bratislave v zmysle Zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch č. 317/2009 Z. z. požadovať vykonávanie jazykovej skúšky zo znalosti slovenčiny pre absolventov pedagogických vysokých škôl. Na druhej strane, vynára sa následne aj otázka, aké znalosti slovenčiny majú v súčasnosti učitelia na „maďarských“ školách a či vlastne spĺňajú podmienky pre výkon povolania?
■ OFICIÁLNA ODPOVEĎ
Štátna školská inšpekcia vydala Správu o stave používania štátneho jazyka v triedach a v materských školách s vyučovacím jazykom maďarským v školskom roku 2012/2013 v SR s takýmto konštatovaním: „Zistila sa nízka úroveň ovládania štátneho jazyka učiteľmi, nerešpektovanie Metodického listu na osvojovanie štátneho jazyka v materských školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín, nedodržiavanie didaktických zásad v plánovaní a v realizácii komunikácie v štátnom jazyku, nezapracovanie cieľov nadobúdania základov, ovládania a používania štátneho jazyka v učebných osnovách či formálne plánovanie nadobúdania základov, ovládania a používania štátneho jazyka vo výchovno-vzdelávacej činnosti.“
Dôvody autorky blogu preložiť vlastné dieťa maďarskej národnosti na „slovenskú“ školu, sú teda viac ako vysvetlené. Nechce mu ďalej na jeho životnej ceste ubližovať.