Je to zákon života. Tak ako sa neustále mení a vyvíja svet okolo nás, musí školstvo permanentne reagovať vo svojich štruktúrach na nové veci. Ak sa pred desiatkami rokov stačilo v školstve po nejakých časových úsekoch postarať o zásadnú zmenu školstva, dnes prebieha permanentná reforma. Má to svoju logiku. Nemáme čas na dlhé prípravy a koncepcie. V súčasnosti sa moderné vzdelávacie systémy usilujú stavať na prepájaní poznatkov a zvláštny dôraz sa kladie na zručnosti a kompetencie, ktoré majú nadčasový význam a ktoré umožnia človeku rýchlo sa prispôsobiť potrebám ďalšieho vzdelávania a pracovným pozíciám v živote.
S tým súvisia aj metódy a obsah vzdelávania. Je dlhodobo preukázané, že človek si najlepšie osvojí to, k čomu sa dopracoval sám, čo si sám odvodil a prakticky vyskúšal. A zvlášť to, o čom diskutoval a čo sa usiloval vysvetliť aj iným. Sprievodcom v tomto procese je učiteľ, ktorý sa zmenil z nositeľa vedomostí na sprievodcu poznávaním a formovaním mladého človeka. Od odovzdávania hotových poznatkov sa prechádza k aktívnej práci žiakov a študentov v skupinách a z prepájania rôznych odborov.
Novým cieľom je radosť z učenia, objavovanie neznámeho, neutíchajúci hlad po nových poznatkoch a zručnostiach. Napokon o význame tejto cesty svedčí aj stará príhoda, keď sa novinári pýtali Alberta Einsteina, koľko musel mať nadania, aby dosiahol svoje vynikajúce vedecké výsledky, vedec odpovedal: „Nemal som nijaké nadane, bol som iba vášnivo zvedavý!“ Pedagógovia si dnes plne uvedomujú, že nemožno od všetkých žiakov požadovať rovnaké vedomosti a výsledky. Za cieľ si kladú, aby každý dosiahol svoje osobné maximum.
Ak chceme, aby naše školstvo plnilo spoločenskú úlohu, musíme mu dodať program rozvoja a fungovania nášho štátu na nasledujúce roky. Absolventi budú potrebovať vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré bude od nich vyžadovať budúce zamestnanie či podnikanie. V tomto bode cítiť nedostatky. Slovensku dnes chýba národná a štátna koncepcia dlhodobého rozvoja, chýba štátna doktrína a následne doktríny pre jednotlivé spoločenské a vedné oblasti. Chýba vízia spoločnosti a jej budovania v 21 storočí. Treba predvídať náš politický, hospodársky a kultúrny vývoj, angažovať sa za svoju vlasť. Slovenská spoločnosť je už presýtená škandálmi a morálnymi prečinmi hrubého zrna. Z verejnej správy sa neraz stala konzumná a pôžitkárska vrstva spoločnosti, nevidiaca duchovnú a sociálnu biedu národa. Potrebujeme pokoj, hodnoty a prácu. Azda neuškodí, ak si v tejto súvislosti pripomenieme výrok Alexandra Dubčeka: „Myslieť na budúcnosť ‒ znamená myslieť na vzdelanie!“ Nikdy predtým to nebolo také aktuálne ako teraz, keď sa prekresľuje mapa sveta.
Text: Ľubomír PAJTINKA – Foto: SNN (AI)
