Text: EVA ČULENOVÁ – Ilustrácie: Matej Mala
„Kniha Dospievanie je vyjadrením myšlienok duše. Je písaná slobodnou mysľou od puberty až po súčasný život.“ Týmito slovami na obálke je uvedený debut banskobystrickej autorky Silvie Malovej, píšucej pod priezviskom Lenková. Hoci ide o jej debut, autorka už má na svojom konte viacero publikačných aktivít; podľa jej slov písať začala ešte počas základnej školy, kde na otázku pani učiteľky odpovedala, že sa raz chce stať spisovateľkou. Písanie ju sprevádzalo počas celej puberty, publikovala vo viacerých regionálnych časopisoch a podľa jej slov jej pomáhalo prekonať negatívne myšlienky a udalosti, čím jej uľahčilo dospievanie. Básne v zbierke však zachytávajú aj autorkin vnútorný život v neskoršom a súčasnom období.
Autorka víta čitateľa po otvorení zbierky slovami: „Túto knihu skromne venujem v prvom rade sebe, v ďalšom rade sebe a v neposlednom rade opäť sebe.“ Táto krátka, no veľmi úprimná a pravdivá výpoveď však nevyjadruje sebectvo alebo nezáujem o čitateľa, naopak, autorka v nej naznačuje veľmi veľa obsahov: tak ako sa dočítame v básňach zbierky, autorka ňou konceptualizuje svoj doterajší bohatý vnútorný svet, ktorý nie vždy bol ľahký, ktorý však sprevádzalo písanie básní, ktoré jej pomáhajú vyrovnať sa so zložitými životnými situáciami, smútkom, bolesťou, no aj radosťami a starosťami. Kniha je jej „dieťaťom“ skrývajúce jej najhlbšie pocity a celú jej osobnosť, pričom však na svojho čitateľa myslí a ďakuje mu, že mu môže odovzdať svoje vnútro, ďakuje za „každé nahliadnutie do tejto knihy“, a „za čas, ktorý mi práve venujete“ (s. 3).
Zbierka je rozdelená do troch častí: Prvá časť ju sprevádza celou pubertou a do svojich básní ukrýva svoje nálady, prežívanie, strachy a nádeje: „Uvidím to, / vymyslím to, / opravím to, / pôjdem tam, / urobím to, / vydržím to. / Nedokážem to!“ (Sebadôvera; s. 5) „Slnko vychádza. / Tak ži! / Slnko zapadá. / Ale ty ži ďalej!“ (Deň; s. 5) V dvadsiatich piatich rokoch sa vydala a stala sa matkou dvoch synov, no jej manželstvo bolo bez akejkoľvek tvorby, a preto túto knihu uvádza pod svojím „slobodným“ priezviskom.
Druhá časť zbierky obsahuje básne s desaťročným odstupom, keď sa po vyhrotenom vzťahu k písaniu vrátila. Verše ukazujú, že autorka osobnostne „vyzrela“, má skúsenosti so žitím a hodnotí svoj doterajší život i vzťah, napr.: „Usilovne skladáme kocku po kocke… / Až kým sa nám obrovská stavba/ vysneného domu, / zázemie našej rodiny… NEROZPADNE. /A prečo? / Veľa kociek sme museli položiť nakrivo. / Niektoré sme dokonca vynechali… A teraz? / Teraz to vidíme všetko inak! / Vtedy bol ten správny čas, a stačilo tak / strašne málo… Teraz sa trápime, prehýbame pod ich / ťarchou / a úpenlivo premýšľame, či sme / ochotní / a schopní / tú váhu udržať…“ (Vzťah; s. 36)
Básne druhej časti do hĺbky analyzujú podstatu (jej) lásky a vzťahov: „Koho milujeme? Koho sa rozhodneme… Koho nepoznáme… Koho si zidealizujeme… Svoju vlastnú predstavu.“ (Láska?; s. 41) Po desiatich rokoch a neúspešnom vzťahu sa však autorka rozhodne ďalej žiť šťastne, preto už v druhej časti knihy nachádzame viac optimistických básní plných nádejí a emócií: „Je vo mne viac lásky ako na nebi hviezd. / Ak spadne tá pravá, / nechám sa viesť. / Hromadí sa dlho v mojom tele, / pustiť ju von bude skvelé.“ (Časovaná; s. 47)
Takto smeruje k poslednej tretej časti, ktorá je viditeľne viac inšpirovaná láskou a pozitivizmom, autorka ju dokončila tesne pred jej štyridsiatymi štvrtými narodeninami. Tak ako predchádzajúce časti hlavnou náplňou aj tejto časti sú city a láska, napr.: „Cit rozdúcha tvoj plameň v duši, / zapáli oheň, v ktorom (už) srdce búši.“ (Cit; s. 86), pričom vyjadruje želanie nebyť už osamotená a kráčať vpred: „Až ostrosť života / prepichla /tragickú hru. / Dala tak zbohom/ klamstvom / tvorenému snu. /Konečne po rokoch / hýbem sa dopredu, / veriac, že kroky / ma k pravde /láske) dovedú.“ (Progres, s. 94) V posledných textoch sa zamýšľa nad vzťahom slobody
a lásky, pretože si uvedomuje, že nie vždy to tak je. Teší sa však, že žije si slobodne, vždy ako chce. Len ona rozhodne, kde strávi deň. Ostatní závidia, žijúci vo vzťahu. Voľnosť tí nevidia. Nepripadá
v úvahu. Základná otázka: Je? toto? Láska? (Slobodný život; s. 101)
Zdá sa, že sa na knižnom trhu objavil ďalší talent…