Spravodlivé životné podmienky si zaslúži každý ľudský jedinec
Peter KALIVODA je poslanec Národnej rady SR, člen predsedníctva strany HLAS ‒ sociálna demokracia. Vo svojej politickej práci sa venuje najmä environmentálnym a európskym témam. V rozhovore pre matičné periodikum sme sa venovali problematikám z týchto oblastí, ale neobišli sme aj aktuálne otázky politického diania.
Slovensko čelí klimatickým zmenám, ale má aj tisíce ľudí žijúcich na hranici chudoby. Ako chcete zosúladiť ekologické ciele so sociálnou spravodlivosťou, aby environmentálna politika nezaťažovala obyčajných Slovákov?
Otvorili ste veľmi dôležitú, ale aj veľmi veľkú a komplexnú tému. Klimatickým zmenám totiž nečelí len Slovensko, ale celý svet. Síce my v Európe nepociťujeme extrémne výkyvy počasia tak intenzívne ako v iných krajinách, ale v pamäti máme napríklad aj nedávne tornádo na Morave v susedstve Slovenska. Farmári trebárs evidujú posuny dozrievania plodín… Keďže je to celosvetový problém, ako Slovensko ho sami nedokážeme vyriešiť. Pre nás je neprijateľné, aby environmentálna politika dopadala najtvrdšie na obyčajných ľudí a brzdila rast Slovenska i Európskej únie. My v Hlase veríme, že ekologické a sociálne ciele sa nemusia vylučovať. Našou prioritou je sociálne spravodlivé Slovensko, kde prechod na zelené technológie neznamená vyššie účty pre bežné rodiny, ale príležitosť na nové pracovné miesta, podporu domácich firiem a férové podmienky pre každého človeka.
Vaše príspevky na Facebooku podporujú vlastenecké hodnoty, čo rezonuje aj s výcvikom Národných obranných síl, na ktorom sa zúčastnili tiež prezident Pellegrini a minister Kaliňák. Ako hodnotíte prínos týchto síl na posilnenie disciplíny a vlasteneckého povedomia Slovákov? Myslíte si, že účasť verejných činiteľov na výcviku, ako ukázal prvý turnus v júli 2025, môže inšpirovať občanov k väčšej angažovanosti v obrane vlasti?
Pevne verím že áno. Aj pán prezident sa zúčastnil na výcviku práve preto, aby sa o Národných obranných silách dozvedelo viac ľudí a motivoval ich na účasť. Mrzia ma posmešky od niektorých ľudí na internete, ale s tým nič nespravíte. Rád by som však veril, že aj títo posmievači v sebe nájdu odvahu a odhodlanie prejsť takýmto výcvikom, pretože to nie je len prospešné pre vlasť, ale aj pre ich zdravie a psychickú odolnosť.
Opozícia obviňuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka zo zavádzania pri nákupoch. Ako vnímate tieto obvinenia a čo podľa vás treba urobiť, aby sa posilnila dôvera občanov v transparentnosť tendrov a vládnych rozhodnutí?
Treba myslieť aj na to, že keď niekto rozpráva, môže aj klamať. A, bohužiaľ, pri našej opozícii je to častejšie, ako by človek čakal. Pridajte si k tomu veľkú podporu mainstreamových médií a sme tam, kde sme. Naozaj nerád by som útočil na médiá. Lenže je smutné, že ktokoľvek tu môže čokoľvek povedať, vypustiť do éteru, novinári po tom skočia ako po údenom bez toho, aby si najprv zistili fakty, a keď sa to všetko vzápätí vyvráti, mávnu nad tým rukou, lebo vraj o tom už netreba písať a netreba sa tomu venovať. Čitatelia tak dostanú senzáciu ‒ lebo tie sú mediálne príťažlivé – ale tí, ktorí sú dotknutí, ostanú pošpinení. Ako príklad uvediem povedzme nákupy policajných áut. Roman Mikulec ako vtedajší minister vnútra v roku 2022 urobil nákup policajných áut za 27 miliónov eur. Predražený nákup. Mikulec s Hamranom za túto čiastku kúpili už aj tak problematických 520 plug-in hybridov. Súčasný minister Matúš Šutaj Eštok by za tú istú sumu vedel nakúpiť až 805 parádnych Kodiaqov už s polepom (kamuflážou) a ďalším vybavením… Obrovský rozdiel.
Nedávne útoky na ropovod Družba ukázali, aká zraniteľná je energetická bezpečnosť Slovenska. Aké kroky by mala vláda podľa vás podnikať, aby sme neboli rukojemníkmi cudzej politiky a ochránili naše národné záujmy?
Útoky na energetickú infraštruktúru sú neprijateľné. Ataky na ropovody, aj keď nie vždy majú priamy vplyv na dodávky ropy pre Slovensko, nemožno podceňovať. Ako ste uviedli, takéto kroky ohrozujú energetickú bezpečnosť, stabilitu regiónu a v konečnom dôsledku aj hospodárske záujmy Slovenska. Naša krajina sa dlhodobo usiluje o korektné a dobré vzťahy so všetkými susednými krajinami. Stabilita a spolupráca v regióne sú v záujme občanov aj hospodárstva. To však neznamená, že budeme mlčať, ak sú dotknuté naše strategické záujmy – aj partnerstvo má svoje hranice.
Rozumiem, že Ukrajina čelí mimoriadne náročným okolnostiam, no to ju neoprávňuje na opakované útoky na ropovod Družba, ktorý zabezpečuje dodávky ropy aj na Slovensko. Takéto kroky môžu ešte viac oslabiť jej vlastnú pozíciu a zároveň poškodiť susedné štáty, ktoré stoja o korektné a priateľské vzťahy…
Partnerstvo našich krajín má byť založené na vzájomnom rešpekte a dôvere. Želáme si čo najskorší mier na Ukrajine a podporujeme mierové rokovania. O to dôležitejšie je, aby správanie a kroky Ukrajiny neohrozovali stabilitu a bezpečnosť nás všetkých. Energetická infraštruktúra nesmie byť nástrojom konfliktov, pretože následky nesú milióny ľudí.
Je podľa vás slovenská spoločnosť unavená z pokračujúcej vojny na Ukrajine? Ako by mala naša vláda a zákonodarný zbor reagovať na požiadavky podpory Ukrajiny a dramatickú situáciu, v akej sa nachádza?
Neviem, či by som použil pojem „unavená“. Verím, že z nej je unavená ukrajinská spoločnosť, ktorú reálne každý deň sužuje bombardovanie a ďalšie strasti vojny. Ak sa bavíme o slovenskej či európskej spoločnosti, napadajú mi skôr slová ako zmätená, frustrovaná či vyčerpaná. Minimálne ja sám som trochu vyčerpaný z toho, ako sme neustále atakovaní za to, že podporujeme mierové rokovania. Viete, za bývalej vlády vtedajší minister Jaroslav Naď venoval všetku našu vojenskú techniku na Ukrajinu. Techniku, ktorá v prípade potreby mala chrániť Slovensko a ľudí, ktorí tu žijú. Naše nebo jeho vinou ostalo nechránené a musíme dopĺňať sklady arzenálu, z ktorých zmizlo všetko, čo nebolo privarené k podlahe. Aby som sa však vrátil k vašej otázke – toto sa stalo len pred pár rokmi a v médiách som nezaregistroval nijakú kritiku reálneho odzbrojenia našej krajiny. Keď však humanitárne podporujeme našich východných susedov, lebo nemienime financovať ďalšie krviprelievanie, ale chceme pomôcť tamojšiemu civilnému obyvateľstvu, počujeme kritiku. Pritom každá vojna raz skončí za rokovacím stolom…
Ako hľadíte na nevyhnutnosť konsolidácie u nás?
Viete, nemáme ľahkú ani závideniahodnú úlohu. Ja sám by som najradšej nijakú konsolidáciu neriešil. Lenže my nemáme na výber. Už druhý rok napravujeme následky šafárenia Matoviča, Hegera a Ódora, ktorí tri a pol roka rozhadzovali verejné peniaze a zadlžili Slovensko. Títo páni nás nasmerovali na grécku cestu – cestu, na konci ktorej by prestali fungovať nemocnice, školy, zastavili by sa zahraničné investície, prestali by sa stavať a rekonštruovať cesty či vyplácať sociálne dávky a dôchodky. To je scenár, ktorý by čakal aj Slovensko, ak by sme nekonali a nezačali šetriť peniaze, ktoré oni bez uváženia doslova rozhádzali.
