Slovenské príslovie „Pošli vola, donesie ti rohy“ vystihuje „inteligenciu“ umelej inteligencie, medzi modernými vzdelancami skrátene éjáj, pre nemčinárov KI. Jednoduchý príklad – opýtajte sa éjáj, čo je to felvidék. Úžasná odpoveď: „Felvidék, známy aj ako Slovenská Krajina, je historický a geografický región, ktorý sa nachádza na území Slovenska. Tento názov sa často používa na označenie častí Slovenska severne od Dunaja vrátane oblastí ako Prešov a Košice. Felvidék je historicky významný, pretože ide o územie, kde žili rôzne národnosti a kultúry, čo viedlo k bohatému kultúrnemu dedičstvu. V regióne sa hovorí prevažne slovenským jazykom, ale sú tu aj maďarské a rómske komunity. Felvidék je domovom niekoľkých pohorí, ako sú Vysoké Tatry a Slovenský raj. Oblasť je pretkaná riekami, najvýznamnejšia je Váh…“
Boh to vidí, Boh nás skúša, ako vyznieva zo slov apoštola Pavla. Nečudo, že slovenský prezident Pellegrini sa ešte v januári ohradil voči používania názvu felvidék v liste predsedu maďarskej opozičnej strany TISZA Pétera Magyara, ktorý nášmu prezidentovi napísal vo veci tzv. Benešových dekrétov. Pánovi prezidentovi sa treba poďakovať, zvyšok politickej reprezentácie Slovenska, ktorý zostal ticho, nech si vstúpi do svedomia. Provokatívna drzosť Magyara, ktorý ašpiruje na miesto maďarského premiéra, presahuje hranice slušného správania najmenej o kilometer.
Na úroveň, aby post premiéra susedného štátu mohol zodpovedne vykonávať, zjavne ešte nemá mentálnu výbavu. Cez sociálnu sieť odkázal nášmu prezidentovi, že termín felvidék bude aj napriek jeho výhradám naďalej používať. „Ak mi dovolíte (ale aj keď nie), budem názvy geografických oblastí nazývať tak, ako som sa ich naučil od svojich rodičov a ako ich nazývame už tisíc rokov. Tak ako všetci Maďari nazývajú svoje hlavné mesto, miesto, kde bolo korunovaných 11 uhorských panovníkov, Pozsonyom.“ Podobné vyhlásenia si môže dovoliť Magyar doma alebo pred záverečnou v krčme U Matúša, ale nie na medzinárodnej úrovni k prezidentovi suverénneho štátu.
Nikto nemá nič proti tomu, ako si Maďari nazývajú v maďarskom jazyku mestá, rieky, regióny. Maďarský Bécs je rakúsky Wien a slovenská Viedeň. Slovenský Dunaj je maďarský Duna a rakúsky či nemecký Donau. Slovenské slovo Uhorsko označuje maďarský Magyarország spred roka 1918. Uherský Brod je na hranici bývalého Uhorska a Rakúska atď. Lenže Magyar si mýli geografiu s politikou.
Územie dnešného Slovenska od Trianonu už nie je Horná zem ako časť rakúsko-uhorskej monarchie alebo Zalitavska. Jazykovo-historická rozcvička – rakúsko-uhorská monarchia po slovensky, nemecky Österreichisch-Ungarische Monarchie, maďarsky Osztrák-Magyar Monarchia existovala od roka 1867 do 31. októbra 1918. Uhorsko bolo označované aj ako Zalitavsko. Po porážke vo Veľkej vojne víťazné mocnosti rozhodli o rozdelení Rakúsko-Uhorska podľa národnostných, prírodných a čiastočne aj hospodárskych pomerov. Bolo to nevyhnutné ukončenie existencie „žalára národov“.
Keďže bolo delenie spravodlivé ‒ či Miškovec alebo Nagymaros mali byť súčasťou Slovenska, alebo nie ‒ môžu sa písať teoretické traktáty historikov. Isté je len jedno ‒ vznikom Československej republiky a Maďarskej demokratickej republiky v roku 1918 boli dané základy dvoch samostatných štátov na mape Európy. Na týchto základoch vznikla súčasná Slovenská republika a z MDR súčasné Maďarsko. Na život pred rokom 1918, samozrejme, môžu byť u Maďarov a Slovákov rôzne spomienky. Spomienky prastarej mamy, ako stála hodinu s otvorenými ústami pred lavicami v základnej škole v „Beszterczebányi“, keď učiteľ jej medzi zuby dal zápalku, lebo rozprávala po slovensky…
Spomienky Magyara na Veľké Uhorsko s dvadsaťjeden miliónmi obyvateľov od Dalmácie po Vysoké Tatry. Šál s mapou bývalého Uhorska na krku súčasného premiéra. Zo spomienok treba precitnúť a zorientovať sa v realite dneška. Slovenská republika nie je prívesok Maďarska, aby si ju niekto pohrdlivo nazýval felvidék či Horná zem. Slováci nie sú „drotár Tóti“, ako možno prarodičia Magyara titulovali Slovákov za onoho času v období maďarizácie. Aj zo strany Slovákov by bolo možné urážať našich susedov vyťahovaním nadávok z čias, keď spolok FEMKE vyvážal slovenské siroty na Dolnú zem a Björnstjerne Björnson opisoval neradostný život podrobených národov v Uhorsku. Ale prečo a načo. Naším spoločným cieľom by malo byť bezkonfliktné spolunažívanie ľudí bez ohľadu na ich národnosť, vierovyznanie či rasu, a nie urážky, iredentizmus, revanšizmus a intolerancia.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
