Pre intrigy nie je nič prekážkou
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Matica slovenská
V júni tohto roka nastal bezprecedentný stav, keď Matica slovenská bola nútená zrušiť slávnostné podujatie pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule maršala Andreja Hadika, ktoré sa malo konať v Košiciach v budove pôvodne jezuitskej univerzity Beňadika Kišdyho (tzv. Kisdyanum) oproti západnému priečeliu Dómu sv. Alžbety. Podľa listu vlastníctva ju kúpila Maďarská republika prostredníctvom firmy Manevi SK so sídlom v Dunajskej Strede.
Väčšine Slovákov je zrejme jeho meno neznáme. Historici však tohto vojvodcu vyzdvihujú ako najvyššie postaveného vojaka slovenského pôvodu všetkých čias. Pritom dokonca i českí historici ho ešte pred pár desaťročiami pokladali za Maďara. Mali na to aj dôvod, pretože si ho privlastnili.
- ZABUDNUTÝ MARŠAL
V Budapešti je jeho bronzová jazdecká socha s nápisom András Hadik a jeho socha je aj na súsoší Márie Terézie vo Viedni v priestore medzi dvoma múzeami, na ktorom je cisárovná stvárnená s najvýznamnejšími osobnosťami z čias jej vlády. Pred piatimi rokmi pri jeho tristodesiatom výročí narodenia sa zadivil v článku aj historik Eduard Chmelár, že na Slovensku sa však po ňom zľahla zem a neexistuje na neho jediná pamiatka.
Lenže aj podľa jeho hodnotenia pochádzal z turčianskeho zemianskeho rodu, hlásil sa k svojim slovenským koreňom, hovoril po slovensky a otcovi písal listy v slovenskom nárečí. Dnes je jeho pôvod zabudnutý. Dokonca aj slovenská stránka Wikipédie ho nazýva „Andreas Reichsgraf Hadik von Futak, uhorský gróf a rakúsky poľný maršal“… Narodil sa v žitnoostrovskej dedine Dunajský Klátov, kde jeho otec Michal Hadík pôsobil v tom čase ako husársky kapitán. Do tejto dedinky síce často chodia turisti kvôli kultúrnej technickej pamiatke ‒ vodnému mlynu, ale ani v dedine po ňom turista nenájde nijakú spomienku.
- HLAVNÝ VELITEĽ
Andrej Hadik sa vo veku tridsiatich troch rokov stal najmladším plukovníkom v habsburskej armáde a ako 36-ročný už bol generálom. Preslávilo ho okamžité obsadenie Berlína, ktorý dobyl na čele 3 500-člennej husárskej jazdy na svoje narodeniny 16. októbra 1757, pričom stratil len desať vojakov.
Cisárovná Mária Terézia mu preto udelila najvyššie vojenské vyznamenanie Rad veľkokríža, povýšila ho na poľného maršala, udelila mu dedičný grófsky titul a stal sa aj hlavným veliteľom cisárskych vojsk. V roku 1774 bol vymenovaný za predsedu Dvorskej vojnovej rady, čo by sme dnes mohli nazvať funkciou ministra obrany habsburskej ríše. Mal teda vyššiu hodnosť ako generálmajor Juraj Otlík, veliteľ vojsk Františka Rákociho II., a aj generál Milan Rastislav Štefánik. Preto sa mu Matica slovenská rozhodla vyhotoviť a odhaliť pamätnú tabuľu, aby aspoň takto skromne pripomenula Slovákom jeho osobnosť.
Nestalo sa tak. Nie pre technické alebo byrokratické prekážky, ale preto, že vlastník budovy v Košiciach, kde mala byť tabuľa odhalená, spoločnosť Manevi SK, napriek svojmu predchádzajúcemu písomnému súhlasu bez schválenia Matice slovenskej tabuľu tesne pred odhalením odstránila a odniesla na neznáme miesto. Konateľom spoločnosti je Dénes Kővári z Budapešti a spoločníkom posledné dva roky Comitatus-Energia Beruházási Kereskedelmi és Szolgáltató Zártkörűen Működő Részvénytársaság z Maďarska.
- MATIČNÝ PROTEST
V júli sa preto neďaleko Dómu sv. Alžbety v Košiciach zišlo vyše sto účastníkov na protestnom zhromaždení zvolanom Maticou slovenskou. Účastníci sa vyjadrili, že odstránením pamätnej tabule došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Hoci matičiari podali trestné oznámenie, vyšetrovateľ – údajne maďarského pôvodu ‒ ho zastavil. Preto je pripravená sťažnosť na prokuratúru. Odznela aj sťažnosť, že kedykoľvek sa Slováci pokúsia otvoriť národnú tému, narážajú na množstvo prekážok a nezdravej atmosféry. Varovali pred systematickým vytláčaním slovenských záujmov na juhu republiky, čím sa Slováci na tomto území dostávajú do postavenia občanov druhej kategórie.
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper vo svojom príhovore však podal ruku aj maďarskej menšine. „Chceme hľadať cestu k dialógu s predstaviteľmi maďarskej menšiny, no zároveň si budeme dôsledne brániť naše národné a kultúrne dedičstvo. Budeme verejne ozrejmovať všetky relevantné okolnosti, upozorňovať na každú nespravodlivosť a každé porušenie zákona vo vzťahu k slovenským občanom a slovenskej kultúre.“
- SLOVENSKÝ ŠĽACHTIC
Možno niekomu prekážalo práve označenie Hadika za slovenského šľachtica, čo je však historicky doložené označenie. Pamätná tabuľa by však bola aj dôkazom dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, pretože vojvodca pôsobil v uhorskej armáde.
Preto je legitímne, ak Matica slovenská žiada preveriť činnosť spoločnosti Manevi a jej vlastnícke prevody historických a kultúrnych nehnuteľností na Slovensku z pohľadu ochrany národno-štátnych záujmov. Požaduje tiež zverejnenie prípadov predaja národných kultúrnych pamiatok do rúk zahraničných subjektov vrátane podmienok ich nadobudnutia a zodpovednosti štátnych inštitúcií. Štát by mal dôsledne uplatňovať predkupné právo štátu najmä pri pamiatkach, ktoré majú historicko-strategický alebo symbolický význam pre slovenskú spoločnosť. To sa však nedeje. Doteraz nie je zriadený Štátny fond na záchranu a správu národných kultúrnych pamiatok, ktorý by zabránil ich predaju zahraničným investorom.
Andrej Hadik si za svoje rodové heslo zvolil latinské Virtuti nihil invium, teda Pre chrabrosť nie je nič prekážkou. Dnes by sme mohli povedať, že ani pre medzinárodné intrigy nejestvujú nijaké bariéry.
